To odvolávanie Dušana Keketiho a menovanie Rudolfa Huliaka v prezidentskom paláci som si pozrel dva razy a nemal som z neho dobrý pocit. Inak, v?era mal Pellegrini svoj de? a ušlo sa ?osi aj mladému Erikovi Kali?ákovi na verejnosti, ?o mu asi príjemné nebolo, ale môže si za to šéf poradcov tak trochu aj sám. On si s tým už ale ur?ite nejako poradí.
Mne osobne bol minister Keketi sympatický – nenarozprával toho ve?a, netáral dve na tri o všetkých možných i nemožných sprostostiach, na otázky novinárov vždy odpovedal primerane vecne s nadh?adom a s jemným neironickým úsmevom ?loveka, ktorý si je istý v kramflekoch. Pôsobil na m?a dojmom skúseného rozumného odborníka na správnom mieste a aj samotný moment jeho odvolania prezidentom Pellegrinim bol celkom iným prvým pol?asom ako menovanie Rudolfa Huliaka na Keketiho post v druhom pol?ase pochmúrneho ceremoniálu. Bola tam akási ?udná chladná atmosféra a jediný, kto sa tam vytešoval, bol Huliak. Prezident s v?údnym úsmevom len pri odvolávaní Keketiho ale bez ?o i len náznaku úsmevu pri odovzdávaní menovacieho dekrétu Huliakovi. V pozadí sa mierne kr?il s poh?adom upretým kamsi bokom premiér Fico. Všetci v sále aj pri obrazovkách vedeli o ?o tam išlo. Môj dojem? Nebolo to Robertovi Ficovi asi jedno. Za kvalitného ministra dostal do vlády chronického táraja v štýle z núdze cnos?.
Pred parlamentnými vo?bami som o Huliakovi vôbec nevedel, až do momentu ke? ma jedna moja známa na neho upozornila, aký je to skvelý a nebojácny ?lovek a výborný, národne orientovaný re?ník. Od istého ?asu som v strehu ke? mi niekto vychva?uje národne orientovaných re?níkov….. Bude to asi tým, že ja síce národne orientovaný som, ale re?ník ur?ite nie. Tak som si toho Huliaka pozrel raz, potom druhý raz, tretí raz….. ale môj šiesty zmysel a môj inštinkt mi bránil „upadnú?“ z neho do záchvatov nadšenia. Oby?ajne sa nemýlim vo svojich prvých dojmoch. Okrem toho, my už máme na Slovensku akosi prive?a ve?kohubých tárajov a ma? ?alšieho vo vládnom kabinete nie je osobitná výhra.
Keketi je z celkom iného súdka. Že má teraz ís? do Národnej banky mi absolútne neprekáža, lenže tam sa zahrabe ako všetci vysokí úradníci NBS v tej ve?kej budove a nebude o ?om viac chýru ani slychu, zatia? ?o na ministerstve cestovného ruchu a športu mohol urobi? kus užito?nej práce. Máme my na Slovensku mimoriadnu sebazni?ujúcu schopnos? „odstre?ova?“ si kvalitných odborníkov a uprednost?ova? ve?kohubých tárajov. Sú tu dva také osobitne neš?astné prípady, síce v nie?om trochu odlišné, ale v mnohom aj podobné. Tým druhým je poslanec Samuel Miga?…. bohvie ?o ten ?lovek bez vône a bez chuti dostane za trafiku, len aby koalícia mala aj na?alej vä?šinu v parlamente.
K celej tejto neš?astnej ministerskej rošáde ešte malá závere?ná poznámka. Je úplne jedno ?i si dajú na seba oblek s koše?ou a kravatou – tí mladu?kí smiešnu?kí novinári vyzerajú komicky ke? sa nahá?ajú za niekým s mikrofónom v ruke, aby kládli svoje stupídne postpubertálne otázky za ve?kú komer?nú televíziu. Najnovšie má takú smiešnu premotivovanú redaktorskú akvizíciu aj TV JOJ. Oblek na ?om visí a vyzerá ako oplašený maturant, ktorý sa práve vrátil zo stužkovej, kde ho nechceli do tanca ani jeho spolužia?ky lebo tie sú biologicky vyspelejšie a idú po starších mužoch, ale on je teraz celý dôležitý lebo ide v prime time po krku vláde. Na rehot. Tento mladí?ek položil Keketimu klasickú obligátnu otázku všetkých sebavedomých slnie?kárskych novinárikov, ?i si pán Keketi myslí, že má dostato?nú kvalifikáciu na post viceguvernéra NBS. Presne takú istú stupídnu otázku som dostal aj ja od mladej novinárky zo SME pár dní po tom, ako som bol vo veku 45 rokov v roku 1998 vymenovaný za riadite?a Slovenskej informa?nej agentúry….. oni jednoducho musia spochybni? každého. Pritom sami ešte nedokázali vôbec ni?, a tam kde sú ani ni? užito?né pre spolo?nos? nedokážu, okrem prezentácie vysokého stup?a arogancie. O tom ešte nie?o napíšem, ale teraz nie, lebo tu je to dnes o Huliakovi a Keketim.
Zdroj telegram
