„Podstatou reformy bude zlepšenie organizácie práce samotných fondov a vyššia kontrola štátu nad hospodárením fondov,“ spresnil hovorca rezortu Pavol Čorba.
Zámer zlúčenia oboch podporných fondov sa objavil v návrhu legislatívneho plánu vlády na rok 2024, kritici tohto zámeru iniciovali hromadnú pripomienku. Nesúhlas vyjadril aj nový vládny splnomocnenec pre národnostné menšiny Ákos Horony, ktorý sa obrátil listom na ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú (nominantka SNS). Žiadosť o participáciu na rozhodovaní o tomto zámere vyjadril aj riaditeľ FPU Róbert Špoták.
V pondelok (22. 1.) sa na pôde úradu vlády uskutočnila rozporová komisia k navrhovaným zmenám. Predstavitelia Maďarskej aliancie, prítomní na stretnutí, v tlačovej správe oznámili prísľub od zástupcov MK, že FPKNM nemusí zaniknúť, je však potrebné zlepšiť jeho fungovanie. Rezort zopakoval, že ráta s verejnou odbornou diskusiou k téme.
Koaliční poslanci už medzitým predložili do Národnej rady návrhy noviel zákonov týkajúcich sa fondov. V prípade FPKNM navrhujú zvýšiť alokáciu v súvislosti s rozšírením podpory aj na oficiálne uznanú vietnamskú národnostnú menšinu, rovnako tak navrhujú zvýšiť počet členov správnej rady na 17 s tým, že minister bude môcť menovať namiesto jedného dvoch členov. Koaličné návrhy legislatívnych zmien, ktoré sa týkajú Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, rátajú so zvýšením kontrolnej právomoci štátu prostredníctvom zvýšenia počtu členov dozornej komisie fondov z troch na päť, pričom traja by boli menovaní ministerstvom kultúry.
Zdroj feed teraz.sk
