D?a 4. júna sme si pripomenuli výro?ie Trianonskej mierovej zmluvy, v?aka ktorej pred 105. rokmi svitla pre slovenský národ nádej, že nezanikne pod valcom ma?ariza?ného útlaku. Boj Slovákov o zachovanie vlastnej identity v predtrianonskom období viedol k vzniku Slovenskej ?udovej strany. Politik, štátnik a publicista Gejza Medrický, ktorý bol známy najmä ako minister hospodárstva prvej Slovenskej republiky v rokoch 1939 – 1945 si na situáciu a udalosti okolo vzniku Slovenskej ?udovej strany spomína vo svojich pamätiach[i] nasledovne:
Na pochopenie týchto pre slovenský národ historických udalostí treba na úvod zodpoveda? nieko?ko otázok: ?o bola Slovenská ?udová strana, odkia? pochádza názov Hlinkova slovenská ?udová strana (HS?S)? ?o bola Hlinkova garda (HG) a Hlinkova mládež (HM)?
Vy, mladšia generácia, poznáte tieto názvy už len z kádrových dotazníkov ako úskalia stroskotania životných úsilí, ako bi?e, ktorými možno kedyko?vek š?aha?. Ako dajaké hrôzostrašné zaklínadlo, ako mená a názvy krvila?nej deklasujúcej “fašistickej” spolo?nosti, o ktorej sa píšu a dlhé roky písali módne romány, dobre platené divadelné hry a zimomriavkové filmové scenáre.
Nebolo to vždy tak. Boli ?asy (v ?SR po roku 1919), ke? sa fakticky zo všetkých politických strán a skupín na Slovensku (a bolo ich veru neúrekom, zavše do tridsa? registrovaných) jedine ?udová strana hlásila ku krédu samobytného, samostatného slovenského národa. Ako štátoprávny dôsledok svojho kréda požadovala politickú autonómiu pre Slovensko. Ostatné politické hnutia splynuli s ?eskými politickými stranami, hlásili sa k “?eskoslovenskému národu”, odmietali autonómiu, patrili k pražským centralistom. Keby boli definitívne ovládli Slovensko a keby ?udová strana nebola burcovala národ, možno už dnes by sa nehovorilo o politických právach svojbytného slovenského národa, ba ani o samotnom národe, len o Slovákoch ako napríklad o Moravanoch a iných etnikách jednotného “?eskoslovenského národa”.
Výnimku z ostatných politických strán tvorila ešte malá Slovenská národná strana vedená stato?ným bojovníkom a básnikom Martinom Rázusom, opierala sa prevažne o evanjelické autonomistické voli?stvo a spolupracovala s ?udovou stranou.
Komunistická strana na za?iatku ?SR ešte nejestvovala, a ke? sa po nieko?kých rokoch utvorila z ?avicovo orientovaného radikálnejšieho krídla sociálnej demokracie, prekonala v národnostnej otázke nie najpriamejšiu cestu, kým sa po rokoch prihlásila k leninskej národnostnej politike, a tým k samobytnosti slovenského národa a k požiadavke „samour?ovacieho práva až po odtrhnutie“, ?ím v tom ?ase prekonala, pretromfla aj ?udácku požiadavku politickej autonómie v rámci ?SR. Nedôslednos? štátoprávneho riešenia postavenia samobytného slovenského národa v praktickom uplatnení napokon charakterizovala komunistickú líniu aj neskoršie, až kým sa roku 1968 neuzákonila federácia.
Nechcem písa? dejiny ?udáctva, chcem iba nazna?i? v hrubých ?rtách vývoj a charakteristiku rastu ?udovej strany, aby sme mali jasnejší poh?ad na neskoršie udalosti, najmä na roky 1938-1945, a aby bol zrete?ný kore?, z ktorého vyrastala samostatnos? Slovenska.
Musíme sa vráti? o ve?a desa?ro?í spä?, aby sme poznali aj zárodky ?udáckeho hnutia. V devä?desiatych rokoch minulého storo?ia prejavovali Slováci zna?nú politickú pasivitu, malátnos?, pretože ma?arizácia odnárod?ovala našu inteligenciu, robila ju inaktívnou, ba až cudzou. Matica slovenská bola zrušená, nejestvovala nijaká slovenská stredná škola, zákonný ?lánok XLIV z roku 1868 o zrovnoprávnení národností v Uhorsku platil len na papieri, do života uvedený nebol. Redaktori slovenských ?asopisov – Ambro Pietor, Jozef Škultéty, Svetozár Hurban, Anton Bielek, Ferdiš Juriga a iní boli rad-radom pokutovaní, trestaní väzením. Všetko, ?o dýchalo slovenským duchom, bolo prenasledované, nuž ne?udo, že Slováci upadali do letargie, z ktorej len kde-tu prešla telom národa iskierka, ako napríklad roku 1895, ke? horlivý k?az a národovec Andrej Kme? založil Slovenskú muzeálnu spolo?nos? a fundoval ju vlastnými zbierkami.
V ?ase takejto pasivity za?ala uhorská ?udová strana (Néppárt) s predsedom grófom A. Zichym prejavova? nielen zvýšený boj proti vládnym liberálom, najmä pre zákon o povinnom civilnom sobáši, ale na po?udovanie hovorila aj o krivde národnostného útlaku. Slováci sa potešili a pridávali sa k nej, zú?ast?ovali sa politického boja, vychádzali z pasivity a v radoch ?udovej strany (Néppártu) bojovali proti vlastnej liberálnej politike a za práva národností v Uhorsku. Aj Andrej Hlinka, mladý farár z Troch Slia?ov na Liptove, ktorý sa dovtedy venoval zakladaniu potravinových a úverových družstiev, aby vytrhol ?ud z rúk nenašských úžerníkov, kr?márov a obchodníkov, rozhodol sa aktívne zapoji? do politiky a zú?astni? sa na predvolebnom boji. ?udová strana kandidovala tohto mladého, tridsatštyriro?ného farára roku 1898 v ružomberskom volebnom okrese. Ke?že povestné uhorské vo?by boli verejné a okrem terorizovania voli?ov sa zakladali hlavne na kupovaní “vokšov” – hlasov za peniaze, pálenku a guláš, chudobný Hlinka prepadol a vä?šinou stopä?desiatich hlasov bol zvolený liberálny kandidát vlády Angyal. Ale základ politickej aktivity Slovákov aj v rámci ?udovej strany (Néppártu) bol vtedy už položený.
Roku 1905 bol v radoch poslancov ?udovej strany v budapeštianskom parlamente jediný Slovák: Ferko Sky?ák z Oravy. Uhorská ?udová strana sa však ve?mi odklonila od svojho spravodlivého národnostného programu a plávala vo vodách ma?arského šovinizmu rovnako ako liberáli. V jej poslaneckom klube za?ali pohon proti Sky?ákovi a nútili ho, aby sa písomným osved?ením zriekol slovenského programu. Poslanec Sky?ák to odoprel, preto ho vylú?ili z Néppártu. Nato Sky?ák uverejnil v slovenských novinách vyhlásenie, ktorým vlastne proklamoval založenie osobitnej Slovenskej ?udovej strany. Napísal: „Prirodzená vec, že takéto osved?enie som podpísa? nemohol, slovenskú krv svoju, rod môj, bratov mojich zapreda? som nechcel, nesmel. .. a preto musíme utvori? novú politickú skupinu, ktorá pôvodný program ?udovej strany v jeho úplnosti zastáva? bude a ktorá sa Slovákom nespreneverí.“
Toto bolo piateho decembra 1905, a tak sa zvy?ajne tento de? ozna?uje za dátum zrodu Slovenskej ?udovej strany. (Aj Karol Sidor, Hlinkov životopisec, odvodzuje vek S?S od tohto dátumu.) Strana teda nebola výplodom fašizmu (ten vznikol v Taliansku o dvadsa? rokov neskôr), ani imperializmu, ani buržoázie, ale výtvorom bojovníkov za práva národa a za sociálnu spravodlivos?!
D?a pätnásteho decembra 1905 vyšiel v Katolíckych novinách ?lánok pod nadpisom Nech žije Slovenská ?udová strana! Pravda, pod pojmom strana si nepredstavujeme stranu v dnešnej organiza?nej forme a štruktúre. Vtedy bola strana skôr hnutím politicky aktívnych ?udí s približne súhlasným programom, ale bez sekretariátov, bez legitimácií, bez tajomníkov, teda bez organiza?nej náplne.
Táto pôvodná Slovenská ?udová strana a ju podporujúce Katolícke noviny a Slovenské ?udové noviny spolu s inými národovcami výdatne rozhýbali politický život Slovákov hne? v najbližších mesiacoch. Roku 1906 boli totiž v Uhorsku všeobecné vo?by a strana v mnohých volebných okresoch postavila svojich kandidátov. Uzavrela dohodu so Slovenskou národnou stranou a kde jedna z nich kandidovala, tam druhá nerozdvojila slovenské hlasy.
Pred vo?bami bol uverejnený aj program Slovenskej ?udovej strany. Žiadal najmä „všeobecné, neobmedzené, rovné, tajné, po obciach prevádzané hlasovacie právo volebné“ , ?iže ve?mi progresívnu demokratickú požiadavku, odôvodnenú i preto, že verejné vo?by boli stále najvä?šou prekážkou ví?azstva slovenských kandidátov. Vo veci národa strana žiadala, „aby národnostný zákon do života uvedený a oh?adne na našu národnos? dobromyse?ne vysvet?ovaný bol“. Oh?adom daní: „Žiadame postupnos? daní (aby bohatý viac, chudobný menej platil) a spravodlivejšie zdanenie pozemkov našich hornatých krajov.“ ?alej: „Žiadame prísne zákony proti úžere, obmedzeniu kr?mových licencií… Žiadame, aby školská výu?ba bola kres?anská … Žiadame obranu robotníkov pred ich využívaním ve?kokapitálom a spravodlivé zriadenie pracovných a mzdových pomerov medzi prácodarcami a robotníkmi!“ Ako vidie?, tento prvý volebný program ?udákov nebol v národnom oh?ade ve?mi výbojný, a to asi preto, aby nedal prí?inu k sústredenej pa?be politických protivníkov, ?iže ma?arských a ma?arónskych kandidátov. Ale v zásadnej otázke národnej stál jasne na stanovisku národnostného zákona ako minima slovenských požiadaviek. V sociálnom oh?ade sa program strany ujímal robotníkov proti vykoris?ovaniu, zastával sa chudoby proti úžere, nespravodlivým daniam, at?. Bol teda pokrokový a sociálny.
Andrej Hlinka sa pridal. Schva?oval založenie novej strany a odušev?oval sa za ?u. Roku 1905 sa Hlinka stal ružomberským farárom, zvolilo ho mestské zastupite?stvo. Najsilnejším protivníkom vo vo?bách bol sám miestny predseda ma?arskej ?udovej strany A. Kekát, ktorého fedroval (pozn.: podporoval) aj biskup Párvy a ma?arské politické kruhy. Preto zvolenie Hlinku bolo aj pekným slovenským politickým ví?azstvom.
Titulná fotografia je prevzatá z knihy Gejza Medrický: Minister spomína
[i] Zdroj: Gejza Medrický: Minister spomína, Bratislava, Litera, 1997.
Publikácia je dostupná v elektronickej forme na CD ako príloha k publikácii – Gejza Medrický: V práci za povznesenie národa (Bratislava, Post scriptum 2017).
Zdroj feed zsi.sk
