Napriek tomu, že sa Živý bi? ocitol medzi zakázanými knihami v nacistickom Nemecku, jeho autor pôsobil v ?ase vojnovej Slovenskej republike (1939 – 1945) ako šéfredaktor denníka Gardista.
V sobotu 24. augusta uplynie od narodenia Mila Urbana, spisovate?a, redaktora a prekladate?a, 120 rokov.
Milo Urban sa narodil 24. augusta 1904 na Orave v obci Rab?ice. Dospieval v ?ažkých sociálnych pomeroch, najmä po tragickej smrti svojho otca. V rokoch 1915 – 1919 študoval na nižšom gymnáziu v Trstenej. ?alšie štúdium na vyššom gymnáziu v Ružomberku pre nedostatok financií nedokon?il podobne ako štúdium na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici.
V roku 1921 nastúpil ako pomocný redaktor v redakcii Slováka v Ružomberku. Tri roky (1922, 1924, 1925) pôsobil ako úradník Spolku sv. Vojtecha v Trnave. Ako redaktor pracoval (1925 – 1926) v denníku Slovenský národ a v rokoch 1928 – 1940 v kultúrnej rubrike denníka Slovák.
V roku 1940 sa stal šéfredaktorom denníka Gardista, tla?ového orgánu Hlinkovej gardy, v ktorom pôsobil do roku 1945, ke? emigroval s rodinou do Rakúska. Internovaný bol v americkej zóne, odkia? ho v roku 1947 eskortovali naspä? do ?eskoslovenska a o rok neskôr odsúdili na verejné pokarhanie za novinársku ?innos? v období vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945).
Od roku 1948 žil v Chorvátskom Grobe, do Bratislavy sa vrátil v roku 1974. O Urbanovom živote a pôsobení v Gardistovi pojednáva napríklad divadelná hra Jany Jurá?ovej Tichý bi?.
Prvú poviedku uverejnil Milo Urban v roku 1920 v študentskom ?asopise Vatra. O dva roku neskôr knižne debutoval novelou Jašek Kutliak spod Bu?iny. V roku 1928 vydal sedem noviel v knihe Výkriky bez ozveny. Jeho novela Za vyšným mlynom z roku 1926 sa stala predlohou na libreto Sucho?ovej opery Krút?ava. Novelistickú tvorbu z rokov 1927 – 1930 zasa zaradil do knihy Z tichého frontu (1932).
Jeho mimoriadne úspešný román Živý bi? z roku 1927 patrí medzi k?ú?ové diela medzivojnovej slovenskej literatúry. Je zložený z dvoch ?astí: Stratené ruky a Adam Hlavaj. Dej sa odohráva koncom prvej svetovej vojny a tesne po nej v hornooravskej dedine Ráztoky. Na opísanie tragédie prvej svetovej vojny Urban nepotreboval zákopy a prvú líniu. Život jednej dediny a osud jej obyvate?ov mu bohato vysta?il.
Živý bi? bol preložený do nem?iny, ale po nástupe fašizmu v Nemecku ho spolu s dielami spisovate?ov Thomasa Manna ?i Ericha Maria Remarquea pálili sfanatizované davy. Román bol v roku aj úspešne sfilmovaný režisérom Martinom ?apákom. Hlavné postavy stvárnili Viera Strnisková, Štefan Kvietik, Emília Vášáryová ?i Mikuláš Huba.
Na Živý bi? vo?ne nadväzujú romány Hmly na úsvite (1930) a V osídlach (1940). Po viacro?nej vynútenej odmlke vydal Urban romány Zhasnuté svetlá (1957) a Kto seje vietor (1964). Posmrtne mu vyšiel aj román Železom po železe (1996).
Na prvú knihu memoárov Zelená krv s podtitulom Spomienky hájnikovho syna z roku 1970 mala nadviaza? ?alšia kniha spomienok Kade-tade po Halinde, ktorá však nemohla po?as normalizácie vyjs?, a tak sa objavila až v roku 1992. Na ?u nadväzujú memoárové knihy Na brehu krvavej rieky (1994) a Sloboda nie špás (1995), ktoré v rukopise dokon?il v roku 1977.
Milo Urban zomrel 10. marca 1982 v Bratislave vo veku 77 rokov.
Zdroj feed teraz.sk
