Nórúz má pôvod v zoroastrizme – náboženstve, ktoré uctievali v Iráne pred tým, než v 7. storočí n. l. prišiel do krajiny islam. Perzský Nový rok sa slávi prinajmenšom od obdobia okolo roku 1700 pred n. l. Od roku 2009 je zapísaný na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Perzský Nový rok sa začína dňom jarnej rovnodennosti a jeho príchod sa slávi niekoľko dní – zvyčajne 13. Súčasťou osláv Nového roka je hostina, na ktorej nesmie chýbať sedem potravín, ktorých názov sa v perzštine začína na písmeno S. Na stole tak musí byť miska s vyklíčenou obilninou alebo strukovinou, sladká kaša, sušené olivy na znak múdrosti, jablko ako symbol zdravia, cesnak na znak sily a povzbudenia, bobuľky korenia sumak, predstavujúceho trpezlivosť a toleranciu, a miska s octom ako symbol čistoty.
Na stole by mala byť aj minca, aby rodine nechýbali peniaze, zrkadlo ako symbol svetla a sviečka za každého člena rodiny. Ľudia si zvyčajne obliekajú nové oblečenie, navštevujú sa v rámci rodiny a medzi priateľmi a dávajú si darčeky, najmä pre deti.
DPA pripomenula, že slávenie príchodu perzského (i kurdského) nového roku je tento rok zatienené vážnymi problémami v mnohých krajinách: Irán trpí hlbokou hospodárskou krízou a v Afganistane sa od prevzatia moci fundamentalistickým hnutím Taliban v auguste 2021 nekonajú žiadne verejné podujatia. Tamojšie úrady síce tolerujú, aby sa ľudia v tento sviatok schádzali v súkromí, ale Nórúz považujú za sviatok neveriacich. Výnimkou sú Kurdi, ktorí nový rok spájajú s perspektívou možného mierového procesu medzi zakázanou Stranou kurdských pracujúcich a tureckým štátom, ukončenia ozbrojeného konfliktu na východe Turecka a šancou získať pre Kurdov viac práv.
Zdroj feed teraz.sk
