Nórúz má pôvod v zoroastrizme – náboženstve, ktoré uctievali v Iráne pred tým, než v 7. storo?í n. l. prišiel do krajiny islam. Perzský Nový rok sa slávi prinajmenšom od obdobia okolo roku 1700 pred n. l. Od roku 2009 je zapísaný na zozname nehmotného kultúrneho dedi?stva UNESCO.
Perzský Nový rok sa za?ína d?om jarnej rovnodennosti a jeho príchod sa slávi nieko?ko dní – zvy?ajne 13. Sú?as?ou osláv Nového roka je hostina, na ktorej nesmie chýba? sedem potravín, ktorých názov sa v perzštine za?ína na písmeno S. Na stole tak musí by? miska s vyklí?enou obilninou alebo strukovinou, sladká kaša, sušené olivy na znak múdrosti, jablko ako symbol zdravia, cesnak na znak sily a povzbudenia, bobu?ky korenia sumak, predstavujúceho trpezlivos? a toleranciu, a miska s octom ako symbol ?istoty.
Na stole by mala by? aj minca, aby rodine nechýbali peniaze, zrkadlo ako symbol svetla a svie?ka za každého ?lena rodiny. ?udia si zvy?ajne obliekajú nové oble?enie, navštevujú sa v rámci rodiny a medzi priate?mi a dávajú si dar?eky, najmä pre deti.
DPA pripomenula, že slávenie príchodu perzského (i kurdského) nového roku je tento rok zatienené vážnymi problémami v mnohých krajinách: Irán trpí hlbokou hospodárskou krízou a v Afganistane sa od prevzatia moci fundamentalistickým hnutím Taliban v auguste 2021 nekonajú žiadne verejné podujatia. Tamojšie úrady síce tolerujú, aby sa ?udia v tento sviatok schádzali v súkromí, ale Nórúz považujú za sviatok neveriacich. Výnimkou sú Kurdi, ktorí nový rok spájajú s perspektívou možného mierového procesu medzi zakázanou Stranou kurdských pracujúcich a tureckým štátom, ukon?enia ozbrojeného konfliktu na východe Turecka a šancou získa? pre Kurdov viac práv.
Zdroj feed teraz.sk
