Nie, nepomýlil som sa, tento raz nehovorím o susednej Ukrajine, tá nech si pod Zelenským robí s Trumpovým mierovým pánom ?o chce. My tu doma urgentne na našom vlastnom území tiež potrebujeme kone?ne aspo? nejaký vlastný konštruktívny pokus o lucidný mierový plán pre náš rozhádaný štát, respektíve v prvom rade pre náš národ.
Na Slovensku totiž, priznajme si, už nieko?ko rokov prebieha mimoriadne zúrivá a ?oraz agresívnejšia vojna dvoch proti sebe stojacich táborov. Všetci to vieme, všetci to vidíme naživo a cítime to každý de?. Tí, ktorí sliep?ame pri po?íta?och do hlbokej noci, lebo nám to už dávno nedá pokojne spáva?, to vidíme aj uprostred chladných nocí. Zúri tu studená ob?ianska vojna, hoci tá, napriek tomu že je zatia? chvalabohu iba studená, už mala dokonca aj obete na životoch – zomreli tu za záhadných okolností už minimálne dvaja ?udia vo väzbe – ?udia, ktorí mohli a mali ži? dodnes. Dokonca sa tu už aj strie?alo ostrými ako pred vyše sto rokmi v Sarajeve – rovno na predsedu vlády Slovenskej republiky, a v redakciách niektorých novín sa viedli šialené stávky o tom, ?i ten atentát premiér prežije alebo nie. ?o chceme viac, aký dôkaz? A to tu ešte mladý študent so zelenou stužkou na klope vreští pred 40-tisícovým rozzúreným davom, že sa „nás“, ergo jeho názorového tábora, musí vláda aj so svojimi voli?mi a sympatizantmi bá?. O osemdesiat kilometrov ?alej sa v inom meste, ale v rovnakom ?ase, nieko?ko stoviek ?udí usiluje o hrádzu, nebojím sa nazva? ju barikádou, proti agresívnemu progresivizmu. Tak takto vyzerá studená ob?ianska vojna v samom srdci Európy.
Vzh?adom na svoj seniorský vek, rokmi a skúsenos?ami nadobudnutý nadh?ad a vzdialenos? od patologicky roz?esnutej Bratislavy nemám problém nielen nazýva? veci pravými menami, ale citova? v záujme zdravého rozumu aj varovné názory iných konštruktívnych komentátorov. Chmelár, Baránek, Lovaš, Draxler, Štubniak, Daniš, Palko, Belousovová, Martiška ….tí všetci, vrátane m?a, upozor?ujú, že takto to ?alej ís? nemôže ak nechceme, aby náš vlastný národ napokon zni?il sám seba. Každý to hovorí zo svojho poh?adu, ale v kone?nom dôsledku tu nastala mimoriadne vzácna názorová synergia. Ak napríklad Chmelár v štúdiových rozhovoroch celkom správne po návrate zo vzdialeného zahrani?ia apeluje, že by sme sa aspo? v hlavných otázkach bytostných záujmov existencie vlastného štátu mali zhodnú? tak, ako ?udia v prosperujúcej ?íne, a Baránek z no?ného auta varuje pred hroziacou stratou Cyrilometodského ukotvenia národa pod tlakom progresivizmu, tak majú obaja komentátori pravdu. Hoci jeden stojí na?avo a druhý napravo, a možno sa tí dvaja nikdy osobne nestretli.
Ja na to konto z Kysúc dôrazne varujem a odkazujem do Bratislavy, ale nielen tam, že aj Slovensko potrebuje mierový plán – akúsi cestovnú mapu ako zastavi? sú?asné politické besnenie na domácej pôde, kým nie je definitívne neskoro. Lebo vážnych kolaterálnych škôd na psychike a étose nášho národa tu už je to?ko, ko?ko nenarobili ani dve svetové vojny. Že sa z toho budú aj celé generácie spamätáva? len s ?ažkos?ami, ak vôbec.
Kto má ten mierový plán pre Slovensko pripravi? a navrhnú?? To je otázka za milión. Ne?akajme to pre Boha živého od nejakého Trumpa v oranžovej bejzbalke, hoci jeho politika by tiež mohla vytvori? aspo? aký taký plauzibilný hodnotový rámec v medzinárodnom meradle. Nie, toto je výsostne domáca úloha. Nik ju za nás neurobí. Múdri myslitelia ako Miná?, Slobodník, Kaliský, Ferko, Kristínová, ale hoci aj poetickejší Rúfus ?i spisovate? ?ažký, tu dnes bohužia? už nie sú. Zomreli aj naši intelektuálni giganti svetového formátu – kardináli Korec s Tomkom – s morálnou a hodnotovou víziou nielen pre celý národ ale aj pre celý svet. A tak sa tu teraz zmietame, dusíme vo vlastnej š?ave a v núdzi utiekame k takým zahrani?ným osobnostiam ako je profesor Mearsheimer a profesor Sachs.
Zdroj telegram
