„Sústredíme sa na to. Pokúsime sa to podpísa? v júni. Ak nebudeme úspešní, pokúsime sa v júli. Budeme na tom pracova? a nakoniec mierovú dohodu podpíšeme a zaistíme mier,“ vyhlásil.
Bývalé sovietske republiky v marci oznámili, že ukon?ili rozhovory zamerané na vyriešenie dlhoro?ného konfliktu a zhodli sa na znení možnej dohody. Azerbajdžan však pred podpisom dokumentu predložil sériu podmienok vrátane zmeny arménskej ústavy, lebo jednu jej ?as? chápe ako nároky Arménska na svoje územie.
„Snažíme sa to vníma? ako ich úprimné obavy. A je len jedna inštitúcia, ktorá by oficiálne mohla deklarova?, ?o arménska ústava obsahuje a ?o nie, a to je, samozrejme, náš ústavný súd,“ povedal Pašinjan s tým, že súd už rozhodol, že v arménskej ústave sa žiadne územné nároky vo?i Azerbajdžanu alebo akémuko?vek inému susedovi nenachádzajú.
Podotkol, že ke? Arménsko dohodu podpíše, vláda ju musí posla? na ústavný súd. Ak by rozhodol tak, že dokument nie je v súlade s ústavou – ?o sa však pod?a neho nepredpokladá -, sám by inicioval ústavné reformy, ktoré by umožnili v procese pokra?ova?. Ak rozhodne, že v súlade s ústavou je, môžu ho posla? do parlamentu a ratifikova?. V tejto súvislosti zdôraznil, že ratifikované medzinárodné dokumenty majú vä?šiu právnu silu než vnútroštátna legislatíva, takže v prípade, ak má Azerbajdžan úprimné obavy, tak zaru?ený spôsob, ako ich vyrieši?, je dokument podpísa?.
Dohoda o normalizácii vz?ahov by bola významným prelomom v regióne, kde o vplyv súperia Rusko, Európska únia, Spojené štáty a Turecko. Baku a Jerevan viedli dve vojny o kontrolu azerbajdžanského, prevažne Arménmi obývaného regiónu Náhorný Karabach. Azerbajdžan napokon tento región obsadil po?as 24-hodinovej ofenzívy v septembri 2023.
Arménsko sa pod?a jeho premiéra snaží normalizova? aj vz?ahy s Tureckom. Pripomenul, že v ostatných rokoch sa im podarilo nadviaza? dialóg a uskuto?nilo sa aj nieko?ko stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktoré považuje za konštruktívne. Podotkol, že ak by Arménsko chcelo ešte pred pár rokmi pozna? pozíciu Turecka na nejakú záležitos?, muselo by sa na to opýta? tretej krajiny, ktorá by mu odpove? sprostredkovala. „Teraz máme priamy a každodenný kontakt s našimi susedmi a som si istý, že tento proces povedie k nadviazaniu diplomatických vz?ahov, otvoreniu hraníc at?. Môj názor je, že je to len otázkou ?asu,“ dodal Pašinjan.
(spravodajky?a TASR Barbora Vizváryová)
Zdroj feed teraz.sk
