„Je potrebné hľadať spôsob, aby sme dosiahli trvalo udržateľný mier, ktorý bude garantovať bezpečnosť pre Slovensko aj Poľsko z dlhodobého hľadiska. Stretnutia na úrovni Európskej únie zatiaľ nepriniesli riešenia, sledovať preto budeme rokovania USA, Ukrajiny a Ruska,“ uviedol Pellegrini. Nemyslí si, že zárukou mieru je vyslanie slovenských vojakov na Ukrajinu a cestou podľa neho nie je ani mier cez silu. „Niektoré krajiny preferujú obrovské pôžičky a dodávky zbraní na Ukrajinu a tu je Slovensko na pochybách, či to je cesta k mieru,“ podotkol.
V tejto súvislosti obaja prezidenti hovorili aj o navýšení výdavkov krajín na obranu. Poľsko pritom navrhlo vynaložiť na obranu tri percentá z HDP, čo je podľa Dudu reálne dosiahnuť. Pellegrini podotkol, že je dôležité hovoriť aj o tempe tohto navyšovania. „Toto bude témou samitu v Hágu a Slovensko je pripravené diskutovať o navýšení výdavkov na obranu. Treba hovoriť však aj o tempe navyšovania výdavkov, aby sme túto hranicu dosiahli,“ skonštatoval slovenský prezident. Je pripravený pokračovať v rokovaniach o zvýšení obranyschopnosti Slovenska naprieč celým politickým spektrom.
„Zhodli sme sa, že potrebujeme viac vojenskej výroby v Európe, aby sme boli sebestační v obranyschopnosti, napríklad aj pri zásobovaní muníciou. Okrem iného sme napríklad hovorili aj o ‚polonizácii‘ kórejských tankov, ktoré majú význam najmä v horských oblastiach,“ dodal Duda.
Pellegrini avizoval, že dostal pozvanie na samit iniciatívy Trojmoria, vďaka ktorej sa podľa neho rozvíja spolupráca zo severu na juh Európy. Budovanie väzieb a systému bezpečnosti v tejto časti Európy je podľa Dudu veľmi dôležité a treba v ňom pokračovať práve prostredníctvom spomínanej iniciatívy. „Máme pred sebou veľkú perspektívu, očakáva sa, že do roku 2030 môže stúpnuť vývoj HDP v týchto krajinách o 30 percent, čo je dobrý impulz aj pre možných investorov,“ upozornil poľský prezident.
Obaja sa dotkli aj problému so šírením nákazy slintačky a krívačky u nás. Duda avizoval, že v prípade potreby je Poľsko pripravené nám pomôcť. „Myslím si, že technicky zatiaľ nákazu zvládame, hoci sa aj napriek prijatým opatreniam ďalej šíri. Naša požiadavka o pomoc by smerovala najmä k výrobcom z Poľska, ak by došlo k výpadku niektorých druhov potravín,“ povedal Pellegrini.
Prezidenti hovorili aj o vzťahoch s USA, najmä v súvislosti s avizovaným zvyšovaním ciel. „Informácie od podpredsedu Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroša Šefčoviča sú veľmi vážne. Pre náš priemysel to môže mať zásadné negatívne dosahy a ohroziť existenciu pracovných miest. V rámci nášho prepojenia a subdodávok to môže mať dosahy aj na Poľsko,“ zdôraznil Pellegrini. Duda dodal, že budú sledovať rozhodnutia amerického prezidenta Donalda Trumpa, a tiež ako na to zareaguje celý európsky aj americký trh.
Témou bilaterálnych rokovaní je aj budúcnosť Vyšehradskej štvorky (V4). Pellegrini ocenil, že jeho kolega nerezignoval a v rámci predsedníctva zorganizoval stretnutie prezidentov V4. „Pravdepodobne aktuálne nebudeme svedkami zvolania stretnutia V4 na úrovni vlád a premiérov, čo mi je ľúto. Stále sú však témy, ktoré máme spoločné, ako sú migračná politika, energetika či podpora poľnohospodárstva,“ podotkol Pellegrini. Duda zhodnotil, že skupina má síce nepravidelný charakter a niekedy je v útlme, ubezpečil však, že je stále aktívna.
Prezidenti by mali v utorok absolvovať aj výlet na Lomnický štít. V stredu 2. apríla návštevu zakončia účasťou na otvorení výstavy k 30. výročiu návštevy Jána Pavla II. v Kostolíku Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci.
Zdroj feed teraz.sk
