Knižnica poskytuje aj špeciálne služby pre nevidiacich, prevádzkuje knihársku diel?u, Galériu Artotéka alebo hudobné štúdio. V letnom období prevádzkuje letnú ?itáre? U ?erveného raka, v ktorej sú noviny a ?asopisy. V rámci bratislavského Kultúrneho leta sa tam konajú rôzne akcie.
Od jej slávnostného otvorenia uplynie v stredu 1. októbra 125 rokov. Bratislavská Mestská knižnica bola druhou verejnou knižnicou v Rakúsko-Uhorsku. Knižnica podobného druhu fungovala od roku 1891 len v Prahe, nemala ju Viede? ani Budapeš?.
Pre verejnos? ju 1. októbra 1900 slávnostne otvoril meš?anosta Tivadar Brolly. V tom ?ase niesla názov Mestská knižnica slobodného krá?ovského mesta Bratislavy. Pred ?ou fungovala v Bratislave súkromná poži?ov?a kníh, ktorú na Hlavnom námestí koncom 18. storo?ia zriadil kníhkupec Jozef Landes.
V 19. storo?í pôsobila v Bratislave aj š?achtická Apponyiovská bibliotéka, ktorá obsahovala približne 30.0000 zväzkov a mala do nej prístup aj verejnos?. Po smrti jej knihovníka Karola Grubera ju mesto odmietlo prevzia? do svojej správy, tak ju gróf Apponyi pres?ahoval do Oponíc.
Vznik Mestskej knižnice súvisel s ?innos?ou kultúrnych a literárnych spolkov. Jeden z najstarších, Ob?iansky krúžok (Polgári kör) vznikol v apríli 1848 a pre svojich ?lenov založil aj knižnicu. Na ?innos? tohto spolku nadviazal v roku 1861 Národný krúžok (Nemzeti kör), ktorý knižnicu sprístupnil nielen ?lenom, ale aj širšej verejnosti. Národný krúžok sa v roku 1871 premenoval na Krúžok pokrokových ob?anov (Haladó kör), ale v roku 1898 zanikol.
O záchranu jeho knižnice sa postarala knižni?ná komisia zložená z bývalých ?lenov a predstavite?ov mesta, ktorí prišli s myšlienkou založenia verejnej knižnice finan?ne podporovanej štátom aj mestom. Myšlienku sa podarilo presadi? u kultúrnych predstavite?ov rakúsko-uhorskej monarchie a bratislavské mestské zastupite?stvo sa vo februári 1900 uznieslo, že knižnicu prevezme mesto do svojej správy a vytvorí ve?kú mestskú verejnú knižnicu prístupnú všetkým obyvate?om mesta.
Po otvorení sídlila knižnica v troch malých miestnostiach na prízemí v bývalej stavovskej snemovni, terajšia budova Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici. Prvým knihovníkom bol právnik a novinár dr. Emil Kumlik, ktorý vypracoval aj knižni?ný poriadok. Knižnica bola otvorená sedem dní v týždni od 11.00 do 12.30 h a popoludní od 16.00 do 19.00 h, v nede?u od 10.00 do 12.00 h.
Dôležitú úlohu v jej za?iatkoch zohral aj Ján Nepomuk Batka, mestský archivár, zanietený pracovník a organizátor na poli kultúry hlavného mesta. V prvých rokoch existencie jej pomáhal rieši? priestorové problémy a následne jej daroval vlastné súkromné zbierky.
Knižnica zažila štyri ve?ké s?ahovania. V roku 1904 sa pres?ahovala do Primaciálneho paláca. Po druhej svetovej vojne v roku 1946 sa jej sídlom stala budova po zrušenej kaviarni Astória na Suchom Mýte. V roku 1950 sa pres?ahovala do budovy bývalej Moravskej banky na Obchodnej ulici, kde pôsobila 45 rokov. Do priestorov na Laurinskej ulici sa pres?ahovala v roku 1995.
V sú?asnosti možno nájs? fondy Mestskej knižnice na troch miestach: v budove na Klariskej 16, kde je v rámci úseku odbornej literatúry a študovní aj ojedinelé oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých, v budove na Laurinskej 5, kde je úsek krásnej a cudzojazy?nej literatúry a v budove na Kapucínskej 1-3, kde je úsek umenovednej a hudobnej literatúry a literatúry pre mládež.
Po?as svoje existencie zmenila osemkrát svoj názov. Volala sa Mestská knižnica slobodného krá?ovského mesta Bratislavy (1900), Verejná knihov?a (1926), Slovenská verejná knižnica mesta Bratislavy (1938), Verejná knižnica mesta Bratislavy (1946), Krajská ?udová knižnica pre Bratislavský kraj (1951), Ústredná ?udová knižnica mesta Bratislavy (1954), Mestská ?udová knižnica (1960). Od roku 1965 nesie názov Mestská knižnica v Bratislave.
Prvú mestskú verejnú ?itáre? s kapacitou 100 miest zriadila Mestská knižnica v roku 1923. Samostatné oddelenie pre deti a mládež do 14 rokov vzniklo 28. októbra 1945. V roku 1964 otvorila aj prvé špecializované pracovisko hudobnej literatúry na Slovensku.
Oddelenie pre nevidiacich a slabozrakých za?alo ?innos? 8. mája 1991. Na slávnostnom otvorení sa zú?astnila Lady Diana, princezná z Walesu.
V roku 2005 zatopila voda Úsek krásnej a cudzojazy?nej literatúry, živel zni?il takmer 25.000 kníh. Bratislav?ania však knižnicu podporili množstvom knižných darov, zbierkami kníh z domácich knižníc, pomohli jednotlivci a mnohé knižnice a inštitúcie nielen z Bratislavy, ale aj zo zahrani?ia, predovšetkým z ?eskej republiky.
Zdroj feed teraz.sk