Merz v utorok povedal, že pokračovanie zavádzania minimálnej dane vo výške 15 % v Európe by znevýhodnilo ekonomiku kontinentu. ,,Američania sa stiahli a tento koncept už nemá budúcnosť,“ povedal Merz a dodal, že touto otázkou sa teraz bude zaoberať federálna vláda v Berlíne.
Minimálna daň je súčasťou globálnej reformy dane z príjmov právnických osôb, ktorú po rokoch diskusií schválilo približne 140 krajín. Cieľom je zabezpečiť, aby veľké spoločnosti platili spravodlivejší podiel z daní.
Táto daň je v rôznych fázach zavádzania v závislosti od krajiny a týka sa nadnárodných spoločností s ročnými príjmami nad 750 miliónov eur bez ohľadu na to, kde sa ich zisky generujú.
Budúcnosť tejto politiky však bola spochybnená po tom, čo ju prezident Donald Trump vyhlásil za nevymáhateľnú v Spojených štátoch. Washington argumentoval, že globálna dohoda porušuje jeho fiškálnu suverenitu.
Nedávny kompromis skupiny G7 (sedem najbohatších ekonomík sveta) umožňuje americkým spoločnostiam, aby boli oslobodené od globálnej minimálnej dane, pokiaľ zostanú podliehať domácemu daňovému režimu USA. Kanada, ktorá predsedá G7, uviedla, že dohoda stále predstavuje pokrok v boji proti presunu zisku a daňovým únikom.
Zdroj feed teraz.sk
