Pod?a Merza by k zákazu strana musela preukázate?ne „agresívne bojova? proti slobodnému demokratickému poriadku krajiny“. „Dôkazné bremeno pritom nesie výlu?ne štát,“ dodal.
Za?iatkom mája civilná kontrarozviedka BfV ozna?ila AfD za „preukázate?ne pravicovo-extrémistickú stranu“. AfD na to reagovala podaním žaloby na správny súd v Kolíne nad Rýnom. Kým o nej nerozhodne, nová klasifikácia je pozastavená a platí predchádzajúce hodnotenie AfD ako takzvaného „podozrivého prípadu“, ?o je ozna?enie nižšej úrovne, ktorá stále umož?uje sledovanie ?innosti strany.
Klasifikácia AfD ako extrémistickej organizácie vyvolala v Nemecku opätovne diskusiu o tom, ?i by ju nemal nemecký parlament zakáza?. V krajine o zákaz ?innosti politickej strany pred formálnym rozhodnutím ústavného súdu musí požiada? jedna z komôr parlamentu alebo vláda.
Merz sa však pod?a vlastných slov „vždy bránil myšlienke presadzova? zákaz“ z iniciatívy parlamentu. „Mne to príliš pripomína zbavovanie sa politických súperov,“ dodal.
Nemecký kancelár v rozhovore taktiež kritizoval predchádzajúci vládny kabinet za jeho prístup k zverejneniu spravodajských informácií BfV. „Nie som spokojný so spôsobom, akým sa proces uskuto?nil. Predchádzajúca vláda zverejnila správu, ktorá nebola objektívne preskúmaná a bola ozna?ená za utajenú,“ vyhlásil Merz. „AfD proti tomu podnikla právne kroky. Nie som oboznámený s obsahom správy a úprimne ju ani nechcem vidie?, kým ju neposúdi ministerstvo vnútra,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
