Podľa Merza by k zákazu strana musela preukázateľne „agresívne bojovať proti slobodnému demokratickému poriadku krajiny“. „Dôkazné bremeno pritom nesie výlučne štát,“ dodal.
Začiatkom mája civilná kontrarozviedka BfV označila AfD za „preukázateľne pravicovo-extrémistickú stranu“. AfD na to reagovala podaním žaloby na správny súd v Kolíne nad Rýnom. Kým o nej nerozhodne, nová klasifikácia je pozastavená a platí predchádzajúce hodnotenie AfD ako takzvaného „podozrivého prípadu“, čo je označenie nižšej úrovne, ktorá stále umožňuje sledovanie činnosti strany.
Klasifikácia AfD ako extrémistickej organizácie vyvolala v Nemecku opätovne diskusiu o tom, či by ju nemal nemecký parlament zakázať. V krajine o zákaz činnosti politickej strany pred formálnym rozhodnutím ústavného súdu musí požiadať jedna z komôr parlamentu alebo vláda.
Merz sa však podľa vlastných slov „vždy bránil myšlienke presadzovať zákaz“ z iniciatívy parlamentu. „Mne to príliš pripomína zbavovanie sa politických súperov,“ dodal.
Nemecký kancelár v rozhovore taktiež kritizoval predchádzajúci vládny kabinet za jeho prístup k zverejneniu spravodajských informácií BfV. „Nie som spokojný so spôsobom, akým sa proces uskutočnil. Predchádzajúca vláda zverejnila správu, ktorá nebola objektívne preskúmaná a bola označená za utajenú,“ vyhlásil Merz. „AfD proti tomu podnikla právne kroky. Nie som oboznámený s obsahom správy a úprimne ju ani nechcem vidieť, kým ju neposúdi ministerstvo vnútra,“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
