Merkúr, najmenšia planéta, najbližšia planéta slnečnej sústavy k Slnku. Po oblohe sa pohybuje rýchlo a jeho pozorovanie môže byť náročné, napriek tomu však neunikol pozornosti dávnych astronómov. Merkúr je ľudstvu známy od pradávna, prvý raz sa v asýrskych písomných záznamoch objavuje okolo 14. storočia p. n. l. a označovali ho ako „skáčucu planétu“. Babylončania ho zaznamenali okolo roku 1000 p. n. l. a pomenovali ho Nabu podľa posla bohov zo svojej mytológie.
Pomenovanie podľa posla bohov zachovali aj starovekí Gréci, ktorí planétu pomenovali Hermes. Mali pre ňu však aj iné meno, Stilbón, čo v gréčtine znamená „trblietavý, blikajúci“. Pôvodne si totiž mysleli, že Hermes a Stilbón sú dve rôzne telesá, do roku 350 p. n. l. si však uvedomili, že ide o jedno a to isté teleso.
Grécku a babylonskú tradíciu nazývať planétu menom posla bohov prebrali aj starovekí Rimania, ktorí ju premenovali na Merkúr a pod týmto názvom je známa do súčasnosti. „Posol bohov“ je skutočne priliehavé meno pre túto planétu – hviezdu obieha rýchlosťou 29 kilometrov za sekundu, najrýchlejšie zo všetkých planét. Obieha po excentrickej obežnej dráhe vo vzdialenosti 47 až 70 miliónov kilometrov (priemerne 36 miliónov kilometrov alebo 0,4 astronomickej jednotky (AU). Jeden rok (jeden obeh okolo Slnka) trvá 88 pozemských dní, no dni sú na Merkúre výrazne dlhšie ako na Zemi. Planéta sa okolo osi otočí raz za 56 pozemských dní.
Merkúr patrí medzi terestrické (Zemi podobné) planéty. Má pevný šedo-hnedý povrch tvorený horninami a minerálmi. Jeho atmosféra je veľmi riedka, dokonca taká riedka, že vedci ju označujú pojmom exosféra. Tvoria ju najmä častice kyslíka, sodíka, vodíka, hélia a draslíka. Podľa amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) sa v exosfére nachádza také malé množstvo molekúl plynu, že sa zrážajú iba výnimočne, preto sa exosféra nespráva ako plyn a častice môžu voľne unikať do kozmu.
Exosféra obklopuje aj Zem – je to najvrchnejšia a najredšia vrstva atmosféry. Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) uvádza, že sa nachádza približne vo výške 600 až 10.000 kilometrov. V exosfére obieha väčšina satelitov.
Merkúr je výrazne menší ako domovská planéta ľudstva a iba mierne väčší ako Mesiac – podľa NASA je jeho priemer 4879,4 kilometrov, približne 38 percent priemeru Zeme a 140 percent priemeru Mesiaca. Rovnako ako Zem nemá prstence a na rozdiel od Zeme nemá ani jeden mesiac.
Hustota planéty je druhá najvyššia v slnečnej sústave, hustejšia je iba Zem. V pomerne ku zvyšku planéty má obrovské kovové jadro tvoriace až 85 percent jeho priemeru a podľa dostupných informácií je aspoň čiastočne roztavené alebo tekuté.
Teleso obklopuje aj magnetické pole, jeho intenzita je však iba 1 percento sily magnetického poľa Zeme. Napriek tomu však interaguje s mnohonásobne silnejším magnetickým poľom Slnka a vytvára intenzívne magnetické tornáda, ktoré na povrch planéty zvádzajú horúcu plazmu. Jej ióny z povrchu planéty vyrážajú neutrálne nabité atómy, ktoré vysokým oblúkom vyletujú nad povrch planéty.
Blízkosť Merkúra Slnku sťažuje nielen jeho pozorovanie, ale aj vysielanie vedeckých misií. Pozorovaniu bráni to, že sa stráca v jasnom slnečnom svetle. Vysielanie sond zase sťažuje jeho slabá gravitácia „topiaca sa“ v silnej gravitácii Slnka. Napriek tomu už Merkúr skúmali tri misie – v roku 1973 okolo nej preletela sonda Mariner 10 a v rokoch 2011 až 2015 sonda MESSANGER, ktorá odštartovala v roku 2004, obe v réžii NASA.
V roku 2018 k planéte odštartovala spoločná misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA) BepiColombo. ESA začiatkom roka, 9. januára, zverejnila na svojej webovej stránke výber fotografií už šiesteho obletu sondy okolo planéty, ktoré sú potrebné na to, aby sonda mohla koncom roka 2026 zakotviť na obežnej dráhe planéty.
Zdroj feed teraz.sk
