Merkúr, najmenšia planéta, najbližšia planéta slne?nej sústavy k Slnku. Po oblohe sa pohybuje rýchlo a jeho pozorovanie môže by? náro?né, napriek tomu však neunikol pozornosti dávnych astronómov. Merkúr je ?udstvu známy od pradávna, prvý raz sa v asýrskych písomných záznamoch objavuje okolo 14. storo?ia p. n. l. a ozna?ovali ho ako „ská?ucu planétu“. Babylon?ania ho zaznamenali okolo roku 1000 p. n. l. a pomenovali ho Nabu pod?a posla bohov zo svojej mytológie.
Pomenovanie pod?a posla bohov zachovali aj starovekí Gréci, ktorí planétu pomenovali Hermes. Mali pre ?u však aj iné meno, Stilbón, ?o v gré?tine znamená „trblietavý, blikajúci“. Pôvodne si totiž mysleli, že Hermes a Stilbón sú dve rôzne telesá, do roku 350 p. n. l. si však uvedomili, že ide o jedno a to isté teleso.
Grécku a babylonskú tradíciu nazýva? planétu menom posla bohov prebrali aj starovekí Rimania, ktorí ju premenovali na Merkúr a pod týmto názvom je známa do sú?asnosti. „Posol bohov“ je skuto?ne priliehavé meno pre túto planétu – hviezdu obieha rýchlos?ou 29 kilometrov za sekundu, najrýchlejšie zo všetkých planét. Obieha po excentrickej obežnej dráhe vo vzdialenosti 47 až 70 miliónov kilometrov (priemerne 36 miliónov kilometrov alebo 0,4 astronomickej jednotky (AU). Jeden rok (jeden obeh okolo Slnka) trvá 88 pozemských dní, no dni sú na Merkúre výrazne dlhšie ako na Zemi. Planéta sa okolo osi oto?í raz za 56 pozemských dní.
Merkúr patrí medzi terestrické (Zemi podobné) planéty. Má pevný šedo-hnedý povrch tvorený horninami a minerálmi. Jeho atmosféra je ve?mi riedka, dokonca taká riedka, že vedci ju ozna?ujú pojmom exosféra. Tvoria ju najmä ?astice kyslíka, sodíka, vodíka, hélia a draslíka. Pod?a amerického Národného ústavu pre letectvo a vesmír (NASA) sa v exosfére nachádza také malé množstvo molekúl plynu, že sa zrážajú iba výnimo?ne, preto sa exosféra nespráva ako plyn a ?astice môžu vo?ne unika? do kozmu.
Exosféra obklopuje aj Zem – je to najvrchnejšia a najredšia vrstva atmosféry. Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) uvádza, že sa nachádza približne vo výške 600 až 10.000 kilometrov. V exosfére obieha vä?šina satelitov.
Merkúr je výrazne menší ako domovská planéta ?udstva a iba mierne vä?ší ako Mesiac – pod?a NASA je jeho priemer 4879,4 kilometrov, približne 38 percent priemeru Zeme a 140 percent priemeru Mesiaca. Rovnako ako Zem nemá prstence a na rozdiel od Zeme nemá ani jeden mesiac.
Hustota planéty je druhá najvyššia v slne?nej sústave, hustejšia je iba Zem. V pomerne ku zvyšku planéty má obrovské kovové jadro tvoriace až 85 percent jeho priemeru a pod?a dostupných informácií je aspo? ?iasto?ne roztavené alebo tekuté.
Teleso obklopuje aj magnetické pole, jeho intenzita je však iba 1 percento sily magnetického po?a Zeme. Napriek tomu však interaguje s mnohonásobne silnejším magnetickým po?om Slnka a vytvára intenzívne magnetické tornáda, ktoré na povrch planéty zvádzajú horúcu plazmu. Jej ióny z povrchu planéty vyrážajú neutrálne nabité atómy, ktoré vysokým oblúkom vyletujú nad povrch planéty.
Blízkos? Merkúra Slnku s?ažuje nielen jeho pozorovanie, ale aj vysielanie vedeckých misií. Pozorovaniu bráni to, že sa stráca v jasnom slne?nom svetle. Vysielanie sond zase s?ažuje jeho slabá gravitácia „topiaca sa“ v silnej gravitácii Slnka. Napriek tomu už Merkúr skúmali tri misie – v roku 1973 okolo nej preletela sonda Mariner 10 a v rokoch 2011 až 2015 sonda MESSANGER, ktorá odštartovala v roku 2004, obe v réžii NASA.
V roku 2018 k planéte odštartovala spolo?ná misia Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a Japonskej agentúry pre výskum vesmíru (JAXA) BepiColombo. ESA za?iatkom roka, 9. januára, zverejnila na svojej webovej stránke výber fotografií už šiesteho obletu sondy okolo planéty, ktoré sú potrebné na to, aby sonda mohla koncom roka 2026 zakotvi? na obežnej dráhe planéty.
Zdroj feed teraz.sk
