Menový fond varuje pred rizikami pre financie v dôsledku ciel v USA

Washington 23. apríla (TASR) – Colné plány amerického prezidenta Donalda Trumpa zvýšili riziká pre verejné financie. Uviedol to v stredu Medzinárodný menový fond (MMF), ktorý zároveň varoval krajiny, aby dostali svoje plány výdavkov pod kontrolu a pripravili sa na kompromisy. TASR o tom informuje na základe správy AFP. Zavedenie ciel pre obchodných partnerov USA spôsobilo prudké výkyvy na trhu a znervóznilo investorov.

Za uplynulých šesť mesiacov sa globálne ekonomické vyhliadky výrazne zhoršili, riziká sa zvýšili a sú naklonené smerom k poklesu, povedal v stredu novinárom Vitor Gaspar, vedúci oddelenia pre fiškálne záležitosti MMF, pri prezentácii správy Fiscal Monitor.

Prognóza vývoja verejných financií bola zverejnená v rámci jarného stretnutia MMF a Svetovej banky vo Washingtone. Podľa nových projekcií fond teraz očakáva nárast globálneho verejného dlhu v tomto roku o 2,8 percentuálneho bodu na 95 % hrubého domáceho produktu (HDP), pričom do roku 2030 sa priblíži k 100 % HDP. Tieto projekcie zohľadnili oznámenia o clách od 1. februára do 4. apríla.

MMF vo svojej správe varoval, že „zvýšená neistota“ týkajúca sa ciel a hospodárskej politiky v kombinácii s rastúcimi výnosmi z dlhopisov hlavných ekonomík, znižovaním zahraničnej pomoci rozvíjajúcim sa trhom a zvýšenými výdavkami na obranu v Európe, to všetko skomplikovalo výhľad globálneho dlhu.

„Fiškálna politika teraz čelí ostrejšiemu kompromisu medzi znižovaním dlhu, budovaním nárazníkov proti neistotám a prispôsobeniu sa výdavkovým tlakom, a to všetko pri slabších vyhliadkach rastu, vyšších nákladoch na financovanie a zvýšených rizikách,“ uviedol MMF.

No aj keď úroveň verejných výdavkov môže predstavovať politické výzvy, správna politika môže byť „zdrojom dôvery a podpory v potenciálne veľmi náročných makroekonomických podmienkach,“ povedal Gaspar pre agentúru AFP. „Cielená a dočasná podpora by mohla byť cestou vpred,“ dodal.

MMF odhaduje, že viac ako tretina svetových ekonomík, ktoré sa spoločne podieľajú 75 % na globálnom HDP, zažije v tomto roku nárast zadlženosti. Patria sem mnohé z najväčších ekonomík vrátane USA, Číny, Nemecka, Británie a Francúzska.

Ale tieto krajiny budú čeliť veľmi odlišnej realite, pokiaľ ide o zvládnutie tohto dlhu, povedal Gaspar s tým, že Čína aj USA majú priestor, ktorý iné ekonomiky nemajú.

„Spojené štáty majú široký súbor možností na strane príjmov aj na strane výdavkov, ktoré môžu použiť na kontrolu deficitu, stabilizáciu úrovne verejného dlhu a zníženie úrovne verejného dlhu, ak sa tak rozhodnú,“ uviedol s tým, že ako k tomu dôjde, bude závisieť od rozhodnutí urobených v kontexte politického systému USA.

Pokiaľ ide o Čínu, Gaspar poznamenal, že úrady budú „nakoniec musieť riešiť jej verejný dlh, ale v tejto chvíli by mali zamerať svoju pozornosť na poskytovanie cielenej podpory na transformáciu ekonomiky.