Obrovskú vlnu vytvoril kolaps 1,2-kilometrového svahu, ktorý sa zrútil do vody fjordu. Pôvodne ho zadržiaval ?adovec na jeho úpätí, ten však oslabilo topenie spôsobené klimatickou zmenou, uvádzajú autori štúdie.
Zosuv pôdy zdvihol vlnu širokú viac než desa? kilometrov s pôvodnou výškou približne 200 metrov. Vlna sa však po?as nieko?kých minút ustálila na siedmich metroch, uvádza štúdia zverejnená 12. septembra vo vedeckom žurnále Science. Vypracoval ju medzinárodný tím takmer 70 vedcov z Belgicka, Dánska, Francúzska, Grónska, Holandska, Indonézie, Kostariky, Nemecka, Nového Zélandu, Nórska, Talianska, Spojeného krá?ovstva, Španielska, Švédska a USA vedený Kristianom Svennevigom z Dánska.
Voda sa každých 90 sekúnd prelievala z jednej strany fjordu na druhú, ?ím vytvárala vibrácie šíriace sa zemskou kôrou celej planéty, dodáva štúdia.
„Ide o prvý prípad, kedy bolo prelievanie vody zaznamenané vo forme vibrácií v zemskej kôre putujúcich po celej planéte trvajúcich nieko?ko dní,“ uviedol spoluautor štúdie Dr. Stephen Hicks z University College London (UCL).
„Naša štúdia tejto udalosti ukazuje, aké zložitým spôsobom je prepojená klimatická zmena v atmosfére s destabilizáciou ?adovcov v kryosfére, pohybmi vody v hydrosfére a pevnou kôrou Zeme v litosfére,“ dodáva Hicks.
Grónska megacunami sa zaradila medzi najvyššie zaznamenané vlny, nešlo však o najvyššiu zaznamenanú vlnu vôbec. Najvyššia megacunami sa objavila v roku 1958 vo fjorde Lituya Bay na území Národného parku a rezervácie Glacier Bay na Aljaške približne 190 kilometrov severozápadne od aljašskej metropoly Juneau. Zosuv pôdy vyvolaný zemetrasením zdvihol vlnu, ktorá svahy na proti?ahlom brehu zasiahla do výšky 524 metrov, zni?ila množstvo stromov a vyžiadala si pä? ?udských životov. Menšie megacunami boli vo fjorde zaznamenané aj v rokoch 1854, 1899 a 1936.
Zdroj feed teraz.sk
