Dátum sa viaže s menom francúzskeho katolíckeho kňaza a humanitárneho aktivistu Josepha Wresinského (1917 – 1988). Z jeho iniciatívy sa 17. októbra 1987 zišlo na parížskom námestí Trocadéro 100.000 ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev a z rôznych končín sveta. Ich zámerom bolo vyvinúť na spoločnosť tlak v prospech rešpektovania ľudských práv.
Na mieste, kde v roku 1948 podpísali Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, odhalili pamätnú tabuľu všetkým obetiam hladu, nevedomosti a násilia so známym Wresinského výrokom: „Kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou.“
V mnohých krajinách chudobní nemôžu využiť právo na vzdelanie, zdravotnú starostlivosť alebo bývanie jednoducho preto, lebo nemajú na to prostriedky. Chudoba potom zasahuje všetky ich ostatné ľudské práva. Ak nemajú prístup k vzdelaniu, obmedzuje to ich účasť na verejnom živote.
„Chudoba nie je osobným zlyhaním, je to systémové zlyhanie, popieranie dôstojnosti a ľudských práv,“ vyhlásil generálny tajomník OSN António Guterres. Dodal, že má mnoho podôb, či už ide o hladujúce deti, osamelú matku, či osobu bez domova. OSN vyhlásila boj proti chudobe za jeden zo svojich hlavných miléniových rozvojových cieľov.
Za chudobné možno považovať tie osoby, skupiny osôb a rodiny, ktorých zdroje materiálne, kultúrne a sociálne sú také obmedzené, že ich vylučujú z minimálne akceptovateľného spôsobu života danej spoločnosti. Chudoba sa dá merať a je na to škála položiek, ktoré si chudobní ľudia nemôžu dovoliť.
Ide napríklad o schopnosť platiť za bývanie, raz ročne ísť na jeden týždeň na dovolenku mimo domu, jesť mäso každý druhý deň, mať televízor, práčku, auto, počítač, pripojenie k internetu, mať doma teplo alebo dva páry topánok vhodnej veľkosti, uvádza na svojej webovej stránke občianske združenie Slovenská sieť proti chudobe.
Podľa štatistického úradu Európskej únie Eurostat bolo v roku 2024 v krajinách EÚ ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením 93,3 milióna ľudí, čo je 21 percent populácie EÚ. Najvyššie hodnoty boli zaznamenané v Bulharsku (30,3 percenta), naopak najnižšie v Česku (11,3 percenta). Na Slovensku trpel vlani chudobou podľa Štatistického úradu SR každý šiesty občan. Ohrozovala 980.000 Slovákov, čo predstavuje 18,3 percenta.
Nárast zaznamenala chudoba už štvrtý rok po sebe. Najvyššia miera bola v Prešovskom kraji (28 percent), naopak najnižšia v Bratislavskom kraji (8,6 percenta). Najviac boli chudobou ohrození samoživitelia, dodáva ŠÚ SR. Na chudobu vplývajú vojnové konflikty, klimatické zmeny, nízka vzdelanosť, vysoká nezamestnanosť, nevhodné bývanie, časté zdravotné ťažkosti či nástup robotizácie.
Na Slovensku sú mnohé občianske združenia, ktoré sa touto témou zaoberajú. Prispievajú k tvorbe legislatívy alebo pomáhajú ľuďom či komunitám priamo v teréne. Ide napríklad o Cestu von, Vagus alebo Slovenskú sieť proti chudobe.
Zdroj feed teraz.sk
