Pripomienka dňa sa spája s aktivitami, ktoré podporujú rovnosť pohlaví a rozvoj vidieka. Organizujú sa diskusie, kampane, kultúrne podujatia a projekty s cieľom zlepšiť životné podmienky na vidieku, požadovať posilnenie systémov sociálnej ochrany a znižovať digitálnu priepasť pod heslom „Vzostup vidieckych žien: budovanie odolnej budúcnosti“.
Na celosvetovej úrovni tvoria ženy viac ako 35 percent pracovnej sily v poľnohospodárstve, v niektorých oblastiach Afriky a Ázie tento podiel presahuje 50 percent. Napriek tomu majú obmedzený prístup k rôznym zdrojom – od vlastníctva pôdy a úverov až po vzdelanie a technológie. Vlastnia len približne 15 percent poľnohospodárskej pôdy. Majú ťažší prístup na trh a ku kvalitným agropotravinovým reťazcom a za svoje plodiny často dostávajú nižšie ceny.
Podľa analýz OSN by ženy mohli pomôcť zvýšiť úrody fariem o 20 až 30 percent, ak by mali rovnaký prístup k výrobným zdrojom ako muži. Umožnilo by to nasýtiť ďalších 100 až 150 miliónov ľudí. Podpora vidieckych žien už teraz pomáha znížiť hlad a chudobu v mnohých regiónoch sveta. Podľa dát sa podieľajú na polovici svetovej produkcie potravín a zároveň zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia a biodiverzity.
Štrukturálne prekážky a diskriminačné spoločenské normy v mnohých kútoch sveta obmedzujú rozhodovaciu moc žien a ich účasť na politickom živote vo vidieckych domácnostiach a komunitách. Ženy a dievčatá na vidieku nemajú rovnaký prístup k výrobným zdrojom a majetku, k verejným službám ako sú vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, ani k infraštruktúre vrátane zásobovania vodou a kanalizácie, pričom veľká časť ich práce zostáva neviditeľná a neplatená.
Údaje OSN indikujú, že ženy na vidieku v prevažných častiach sveta sú na tom horšie ako vidiecki muži a mestské ženy. Čelia väčšej chudobe, vylúčeniu a dôsledkom klimatických zmien. Často pracujú v mimoriadne nepriaznivých podmienkach. Sú sústredené najmä v najchudobnejších krajinách, kde neexistujú alternatívne možnosti obživy a aj napriek klimatickým extrémom či ozbrojeným konfliktom si udržiavajú vysokú intenzitu práce.
Ženy sa menej často uplatňujú ako podnikateľky alebo samostatne hospodáriace farmárky a venujú sa pestovaniu menej výnosných plodín. Často pracujú ako neplatené členky rodiny alebo ako príležitostné pracovníčky v poľnohospodárstve. Spoločenské normy ich navyše neraz obmedzujú v pestovaní špecifických plodín, či v účasti na činnostiach, kde tradične dominujú muži. V priemere ženy zarábajú v poľnohospodárstve o 18,4 percenta menej ako muži – za každý dolár, ktorý zarobí muž, dostane žena len 82 centov.
Prechod od primárnej poľnohospodárskej výroby k práci mimo fariem v rámci agrárnych a potravinových systémov viedol k zlepšeniu životnej úrovne žien aj mužov. Postavenie žien však v týchto mimofarmárskych činnostiach býva horšie – pracujú v menej ziskových reťazcoch alebo za menej výhodných podmienok. Navyše ich ťaží väčšie bremeno neplatenej domácej a opatrovateľskej práce, ako je upratovanie, varenie či starostlivosť o členov domácnosti. Tento jav je obzvlášť výrazný v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Zdroj feed teraz.sk
