Pripomienka d?a sa spája s aktivitami, ktoré podporujú rovnos? pohlaví a rozvoj vidieka. Organizujú sa diskusie, kampane, kultúrne podujatia a projekty s cie?om zlepši? životné podmienky na vidieku, požadova? posilnenie systémov sociálnej ochrany a znižova? digitálnu priepas? pod heslom „Vzostup vidieckych žien: budovanie odolnej budúcnosti“.
Na celosvetovej úrovni tvoria ženy viac ako 35 percent pracovnej sily v po?nohospodárstve, v niektorých oblastiach Afriky a Ázie tento podiel presahuje 50 percent. Napriek tomu majú obmedzený prístup k rôznym zdrojom – od vlastníctva pôdy a úverov až po vzdelanie a technológie. Vlastnia len približne 15 percent po?nohospodárskej pôdy. Majú ?ažší prístup na trh a ku kvalitným agropotravinovým re?azcom a za svoje plodiny ?asto dostávajú nižšie ceny.
Pod?a analýz OSN by ženy mohli pomôc? zvýši? úrody fariem o 20 až 30 percent, ak by mali rovnaký prístup k výrobným zdrojom ako muži. Umožnilo by to nasýti? ?alších 100 až 150 miliónov ?udí. Podpora vidieckych žien už teraz pomáha zníži? hlad a chudobu v mnohých regiónoch sveta. Pod?a dát sa podie?ajú na polovici svetovej produkcie potravín a zárove? zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane životného prostredia a biodiverzity.
Štrukturálne prekážky a diskrimina?né spolo?enské normy v mnohých kútoch sveta obmedzujú rozhodovaciu moc žien a ich ú?as? na politickom živote vo vidieckych domácnostiach a komunitách. Ženy a diev?atá na vidieku nemajú rovnaký prístup k výrobným zdrojom a majetku, k verejným službám ako sú vzdelávanie a zdravotná starostlivos?, ani k infraštruktúre vrátane zásobovania vodou a kanalizácie, pri?om ve?ká ?as? ich práce zostáva nevidite?ná a neplatená.
Údaje OSN indikujú, že ženy na vidieku v prevažných ?astiach sveta sú na tom horšie ako vidiecki muži a mestské ženy. ?elia vä?šej chudobe, vylú?eniu a dôsledkom klimatických zmien. ?asto pracujú v mimoriadne nepriaznivých podmienkach. Sú sústredené najmä v najchudobnejších krajinách, kde neexistujú alternatívne možnosti obživy a aj napriek klimatickým extrémom ?i ozbrojeným konfliktom si udržiavajú vysokú intenzitu práce.
Ženy sa menej ?asto uplat?ujú ako podnikate?ky alebo samostatne hospodáriace farmárky a venujú sa pestovaniu menej výnosných plodín. ?asto pracujú ako neplatené ?lenky rodiny alebo ako príležitostné pracovní?ky v po?nohospodárstve. Spolo?enské normy ich navyše neraz obmedzujú v pestovaní špecifických plodín, ?i v ú?asti na ?innostiach, kde tradi?ne dominujú muži. V priemere ženy zarábajú v po?nohospodárstve o 18,4 percenta menej ako muži – za každý dolár, ktorý zarobí muž, dostane žena len 82 centov.
Prechod od primárnej po?nohospodárskej výroby k práci mimo fariem v rámci agrárnych a potravinových systémov viedol k zlepšeniu životnej úrovne žien aj mužov. Postavenie žien však v týchto mimofarmárskych ?innostiach býva horšie – pracujú v menej ziskových re?azcoch alebo za menej výhodných podmienok. Navyše ich ?aží vä?šie bremeno neplatenej domácej a opatrovate?skej práce, ako je upratovanie, varenie ?i starostlivos? o ?lenov domácnosti. Tento jav je obzvláš? výrazný v krajinách s nízkymi a strednými príjmami.
Zdroj feed teraz.sk