Röntgen pri práci s katódovými lú?mi spozoroval, že aj pri dôkladnom zakrytí Hittorfovej trubice sa prejavuje na ved?a ležiacich kryštáloch fluorescencia. Pri ?alšom skúmaní nového druhu žiarenia, nahradil kryštály fotografickou doskou a zaznamenal všetky hlavné vlastnosti nového žiarenia, ktoré nazval x-lú?mi (x-ray, neznáme lú?e).
Zistil, že sa šíria priamo?iaro, elektrické a magnetické pole ich nevychy?uje, vzduchom sú málo pohlcované, prenikajú cez rôzne telesá, ionizujú vzduch, vyvolávajú fluorescenciu a pôsobia na fotografickú emulziu. Požiadal o pomoc aj manželku a tak vznikla prvá fotografia ?udskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí, tiene mäkkej svaloviny a tmavé obrysy snubného prste?a.
Svoje poznatky publikoval v odbornej tla?i a x-lú?e prezentoval aj pred würzburgskou lekárskou spolo?nos?ou. Ukázalo sa, že išlo o obrovský objav, ktorý umožnil nahliadnu? do tajomstiev ?udského tela. Poskytol obraz ?udských kostí a tkanív bez nutnosti zásahu chirurga. V decembri 1901 dostal Röntgen prvú Nobelovu cenu za fyziku. Švédska akadémia ocenila významný objav žiarenia, dnes známeho ako röntgenové lú?e.
Priekopníkom röntgenológie v Uhorsku, resp. na Slovensku bol lekár Vojtech Alexander, ktorý v Kežmarku uviedol do ?innosti prvý röntgenový prístroj. Svojimi experimentmi sa zaslúžil o posun v diagnostike vtedy rozšírených p?úcnych ochorení.
Ako jeden z prvých sa zameral aj na výskum vývoja ?udského plodu. Raz mesa?ne röntgenoval svoju tehotnú manželku, ktorá ?akal ich piate die?a. Chcel sledova? vývoj kostry svojho syna. Röntgenové snímky, dokumentujúce vyvíjajúci sa zárodok jeho die?a?a, patrili v tom ?ase k unikátnym. V za?iatkoch lekárskej röntgenológie sa však vedelo ešte málo o biologických a negatívnych ú?inkoch nového žiarenia. A tak následkom tohto žiarenia sa jeho syn narodil telesne a psychicky postihnutý.
Röntgenológia a rádiológia prešla ve?kým vývojom. Dnes je k?ú?ovým prvkom diagnostiky chorôb. Odhaduje sa, že ro?ne sa na celom svete vykoná pä? miliárd rádiologických vyšetrení. Pri rádiodiagnostike sa využíva zo spektra ionizujúceho žiarenia rtg-žiarenie – klasický röntgen, komplikovanejšími metódami sú po?íta?ová tomografia, ultrazvuk, magnetická rezonancia, ktoré však ani v sú?asnosti nedokážu vo všetkých oblastiach nahradi? ionizujúce žiarenie pri diagnostike. Rtg-vyšetrenie ponúka kvalitné diagnostické výsledky najmä v prípade tvrdších telesných štruktúr – kostí alebo cudzích predmetov v organizme.
Zdroje: https://lekarskenoviny.sk/index.php/2023/01/18/velky-objav-sa-stal-zakladom-pre-rozvoj-v-diagnostike/
Zdroj feed teraz.sk
