Deň posunkových jazykov zároveň odkazuje na 23. september 1951, keď bola v Ríme založená WFD. Táto federácia spája neziskové organizácie a asociácie zo 133 krajín celého sveta a upozorňuje na práva nepočujúcich na celej zemeguli. Deň posunkových jazykov je súčasťou Medzinárodného týždňa nepočujúcich, ktorý sa na celom svete oslavuje každoročne počas posledného septembrového týždňa od roku 2009. Medzinárodný deň posunkových jazykov sa po prvý raz slávil 23. septembra 2018.
Cieľom Medzinárodného dňa posunkových jazykov je podporiť komunitu nepočujúcich. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije na svete približne 72 miliónov nepočujúcich. Títo ľudia využívajú viac ako 300 rôznych národných posunkových jazykov. Nepočujúci z rôznych krajín sa môžu dorozumievať tiež medzinárodným posunkovým jazykom, ale nie všetci ho ovládajú.
O zrodoch posunkových jazykov neexistuje mnoho informácií. Otázkou hluchonemoty sa zaoberal už Aristoteles, avšak došiel k mylnému presvedčeniu, že keďže nepočujúci ľudia nemôžu hovoriť, sú hlúpi a nemožno ich vzdelávať. Aristotelov názor vyvrátil taliansky učenec Girolamo Cardano až v 16. storočí. Vo svojom diele „Gramotní hluchonemí“ potvrdil, že pre myslenie nie je sluch potrebný a že nepočujúci sú vzdelávateľní.
Za „otca nepočujúcich“ sa považuje francúzsky kňaz Charles-Michel de l’Épée (1712-1789), ktorý vnímal znakovú reč komunity nepočujúcich ako nedostatočnú. Vymyslel si preto znaky reprezentujúce aj predložky, členy či pomocné slovesá francúzskeho jazyka a vlastný systém výučby posunkového jazyka. Jeho metóde výučby sa hovorilo francúzska.
De l’Épée v roku 1760 založil bezplatnú školu pre nepočujúcich v Paríži, prvú svojho druhu v Európe. Cisára Jozefa II. inšpirovala k založeniu prvého ústavu pre nepočujúcich vo Viedni v roku 1779. Tento príklad postupne nasledovali ďalšie okolité krajiny. Na Slovensku bola založená prvá škola pre hluchonemých v Liptovskom Mikuláši v roku 1835, o rok neskôr ďalšia v Bratislave.
V každom jazyku majú nepočujúci vlastný posunkový jazyk; slovenský posunkový jazyk je iný ako francúzsky, ten sa zas líši od anglického či nemeckého atď. Posunkové jazyky sú podobne náročné ako hovorené cudzie jazyky.
Posunkové jazyky nie sú vizualizovanou formou hovorených jazykov. Slovenský posunkový jazyk má vlastnú gramatiku, odlišnú od gramatiky slovenského jazyka. Existuje ale aj posunkovaná slovenčina, ktorá používa gramatiku a slová zo slovenského jazyka a posunky zo slovenského posunkového jazyka. Tieto prvky sa používajú súčasne, pričom posunky sa sprevádzajú slovami, či už naozaj vyslovenými alebo nemým pohybom pier, z ktorých sa dá slovo odčítať.
Posunkový jazyk a posunková reč sú dva rozličné pojmy. Jazyk je systém znakov a reč je realizáciou tohto systému v individuálnych prejavoch. V posunkovom jazyku je možné aj spievať, a to prostredníctvom takzvaných umeleckých posunkov, ktoré sa používajú inak ako posunky pri bežnej komunikácii v posunkovom jazyku.
Podľa WHO až 1,5 miliardy ľudí na svete žije s určitým stupňom straty sluchu. Podľa odhadov sa narodí s poruchou sluchu alebo ju získa krátko po narodení jedno z 200 detí. Najviac ohrozené stratou sluchu sú deti v chudobných krajinách, a to v dôsledku ochorení ako osýpky, mumps, rubeola, meningitída (zápal mozgových blán) alebo ušné infekcie. Strata sluchu hrozí každému tretiemu človeku vo veku nad 65 rokov.
Odhadom až 1,1 miliardy ľudí vo veku od 12 do 35 rokov ohrozuje svoj sluch tým, že sa vystavuje extrémnemu hluku, napríklad na koncertoch, športových akciách a počúvaním hudby príliš nahlas. Ak sa človek pravidelne a dlhodobo vystavuje hlasitým zvukom, môže si privodiť nezvratnú stratu sluchu.
Zdroj feed teraz.sk
