De? posunkových jazykov zárove? odkazuje na 23. september 1951, ke? bola v Ríme založená WFD. Táto federácia spája neziskové organizácie a asociácie zo 133 krajín celého sveta a upozor?uje na práva nepo?ujúcich na celej zemeguli. De? posunkových jazykov je sú?as?ou Medzinárodného týžd?a nepo?ujúcich, ktorý sa na celom svete oslavuje každoro?ne po?as posledného septembrového týžd?a od roku 2009. Medzinárodný de? posunkových jazykov sa po prvý raz slávil 23. septembra 2018.
Cie?om Medzinárodného d?a posunkových jazykov je podpori? komunitu nepo?ujúcich. Pod?a Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) žije na svete približne 72 miliónov nepo?ujúcich. Títo ?udia využívajú viac ako 300 rôznych národných posunkových jazykov. Nepo?ujúci z rôznych krajín sa môžu dorozumieva? tiež medzinárodným posunkovým jazykom, ale nie všetci ho ovládajú.
O zrodoch posunkových jazykov neexistuje mnoho informácií. Otázkou hluchonemoty sa zaoberal už Aristoteles, avšak došiel k mylnému presved?eniu, že ke?že nepo?ujúci ?udia nemôžu hovori?, sú hlúpi a nemožno ich vzdeláva?. Aristotelov názor vyvrátil taliansky u?enec Girolamo Cardano až v 16. storo?í. Vo svojom diele „Gramotní hluchonemí“ potvrdil, že pre myslenie nie je sluch potrebný a že nepo?ujúci sú vzdelávate?ní.
Za „otca nepo?ujúcich“ sa považuje francúzsky k?az Charles-Michel de l’Épée (1712-1789), ktorý vnímal znakovú re? komunity nepo?ujúcich ako nedostato?nú. Vymyslel si preto znaky reprezentujúce aj predložky, ?leny ?i pomocné slovesá francúzskeho jazyka a vlastný systém výu?by posunkového jazyka. Jeho metóde výu?by sa hovorilo francúzska.
De l’Épée v roku 1760 založil bezplatnú školu pre nepo?ujúcich v Paríži, prvú svojho druhu v Európe. Cisára Jozefa II. inšpirovala k založeniu prvého ústavu pre nepo?ujúcich vo Viedni v roku 1779. Tento príklad postupne nasledovali ?alšie okolité krajiny. Na Slovensku bola založená prvá škola pre hluchonemých v Liptovskom Mikuláši v roku 1835, o rok neskôr ?alšia v Bratislave.
V každom jazyku majú nepo?ujúci vlastný posunkový jazyk; slovenský posunkový jazyk je iný ako francúzsky, ten sa zas líši od anglického ?i nemeckého at?. Posunkové jazyky sú podobne náro?né ako hovorené cudzie jazyky.
Posunkové jazyky nie sú vizualizovanou formou hovorených jazykov. Slovenský posunkový jazyk má vlastnú gramatiku, odlišnú od gramatiky slovenského jazyka. Existuje ale aj posunkovaná sloven?ina, ktorá používa gramatiku a slová zo slovenského jazyka a posunky zo slovenského posunkového jazyka. Tieto prvky sa používajú sú?asne, pri?om posunky sa sprevádzajú slovami, ?i už naozaj vyslovenými alebo nemým pohybom pier, z ktorých sa dá slovo od?íta?.
Posunkový jazyk a posunková re? sú dva rozli?né pojmy. Jazyk je systém znakov a re? je realizáciou tohto systému v individuálnych prejavoch. V posunkovom jazyku je možné aj spieva?, a to prostredníctvom takzvaných umeleckých posunkov, ktoré sa používajú inak ako posunky pri bežnej komunikácii v posunkovom jazyku.
Pod?a WHO až 1,5 miliardy ?udí na svete žije s ur?itým stup?om straty sluchu. Pod?a odhadov sa narodí s poruchou sluchu alebo ju získa krátko po narodení jedno z 200 detí. Najviac ohrozené stratou sluchu sú deti v chudobných krajinách, a to v dôsledku ochorení ako osýpky, mumps, rubeola, meningitída (zápal mozgových blán) alebo ušné infekcie. Strata sluchu hrozí každému tretiemu ?loveku vo veku nad 65 rokov.
Odhadom až 1,1 miliardy ?udí vo veku od 12 do 35 rokov ohrozuje svoj sluch tým, že sa vystavuje extrémnemu hluku, napríklad na koncertoch, športových akciách a po?úvaním hudby príliš nahlas. Ak sa ?lovek pravidelne a dlhodobo vystavuje hlasitým zvukom, môže si privodi? nezvratnú stratu sluchu.
Zdroj feed teraz.sk
