Ke? indický minister zahrani?ných vecí Ánand Šarma predkladal v júni 2007 v mene 140 spoluautorov rezolúciu VZ OSN, vyhlásil, že ich rozmanitos? a po?et pri jej vypracúvaní odráža univerzálny rešpekt, ktorý vyvoláva osobnos? Gándhího vo svete, a stálu aktuálnos? jeho filozofie nenásilia.
Indický minister pritom citoval Gándhího slová: „Nenásilie je najvä?šia sila, ktorou ?udstvo disponuje. Je silnejšia než najmocnejšia ni?ivá zbra?, akú kedy ?udská vynaliezavos? vynašla.“
Princíp nenásilia – známy aj ako nenásilný odpor – odmieta použitie fyzického násilia na dosiahnutie spolo?enských alebo politických zmien. Túto formu sociálneho boja, ?asto ozna?ovanú ako „politika oby?ajných ?udí“, prijalo mnoho ?udí na celom svete v kampaniach za sociálnu spravodlivos?.
Hoci sa nenásilie ?asto používa ako synonymum pacifizmu, od polovice 20. storo?ia tento termín prijali mnohé hnutia za spolo?enskú zmenu, ktoré sa však primárne nezameriavajú na odpor vo?i vojne. Jedným z k?ú?ových princípov teórie nenásilia je, že moc vládcov závisí od súhlasu obyvate?stva, ktoré má však právo nenásilným odporom túto moc podkopa? odopretím súhlasu a spolupráce s mocou.
Mahátma Gándhí, celým menom Móhandás Karam?and Gándhí, sa narodil 2. októbra 1869. Po štúdiách práva v Londýne sa vrátil spä? do Indie, ale vo veku 23 rokov sa pres?ahoval do inej britskej kolónie – Južnej Afriky. Strávil tam celkovo 21 rokov, po?as ktorých sa formovali a dozrievali jeho osobné i politické názory vrátane politiky nenásilného odporu.
Vo svojej knihe Hind svarádž vydanej v roku 1909 uviedol, že britská vláda v Indii vznikla a prežila výhradne v?aka spolupráci Indov. Ak by však Indovia spolupracova? prestali a vyhlásili by ob?iansku neposlušnos?, britská vláda by sa zrútila.
V roku 1915 sa do Indie vrátil už ako známy indický nacionalista, teoretik a aktivista a za?al sa aktívne podie?a? na indickej nezávislosti. Od roku 1920 sa postavil na ?elo strany Indický národný kongres, ktorú premenil na masovú politickú stranu.
Strana za svoj hlavný cie? vyhlásila získanie úplnej nezávislosti od Spojeného krá?ovstva nenásilnými a mierovými prostriedkami. Gándhího filozofia nenásilných metód politického boja formou ob?ianskej neposlušnosti (tzv. satjágraha) napokon priniesla koniec britského kolonializmu.
Jeho rodná krajina nezávislos? dosiahla 15. augusta 1947, ke? bola vyhlásená slobodná India dvoch domínií. Vtedy už 77-ro?ný Gándhí bol ale jediný, kto nesúhlasil s rozdelením Indie na náboženskom princípe, pretože hlásal náboženskú znášanlivos?.
Bojovník proti násiliu Mahátma Gándhí zahynul rukou vraha – hinduistického fanatika. Cestou na modlitebné zhromaždenie v Dillí ho 30. januára 1948 zastrelil troma ranami z revolveru 36-ro?ný náboženský fanatik Náthurám Gódsé.
„Nasledujúce generácie len sotva uveria, že po zemi mohol vôbec niekedy chodi? takýto ?lovek z mäsa a kostí,“ vyhlásil Albert Einstein o mužovi, ktorého poznal celý svet pod symbolickým menom Mahátmá (Ve?ký duch).
V roku 2006 Geir Lundestad, nórsky historik a do roku 2014 riadite? Nobelovho inštitútu, uviedol: „Najvä?ším opomenutím v našich dejinách je to, že Gándhí nedostal nikdy Nobelovu cenu za mier.“ Zárove? dodal, že Gándhí sa bez Nobelovej ceny za mier mohol obís?, ale ?i sa zaobíde Nobelov výbor bez Gándhího, to je otázne.
Zdroj feed teraz.sk
