Medzinárodný deň na ochranu vzdelávania pred útokmi je 9. septembra

Bratislava 9. septembra (TASR) – Medzinárodný deň na ochranu vzdelávania pred útokmi sa pripomína 9. septembra a jeho cieľom je upozorniť na dôležitosť ochrany vzdelávacích inštitúcií pred vojenskými konfliktami a ozbrojenými útokmi. Zároveň sa v rámci tohto dňa pripomína aj dôležitosť prístupu k vzdelaniu v humanitárne krízových oblastiach. Medzinárodný deň vyhlásili na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN), ktoré vyzvalo UNESCO a UNICEF, aby zvýšili povedomie o ťažkej situácii miliónov detí žijúcich v krajinách postihnutých vojnovým konfliktom.

Rezolúciu na prijatie medzinárodného dňa predložil Katar a podporilo ju 62 krajín. Na jej základe majú vlády primárnu zodpovednosť za poskytovanie ochrany a zabezpečenie inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania na všetkých úrovniach pre všetkých študentov, najmä tých v zraniteľných situáciách. Rezolúcia zdôrazňuje potrebu zintenzívniť úsilie a zvýšiť financovanie na podporu bezpečného školského prostredia v humanitárne núdzových situáciách a oblastiach.

OSN vyzýva na prijatie všetkých možných opatrení, ktoré zabezpečia ochranu škôl, študentov a pedagogických pracovníkov pred útokmi. Vlády by sa mali zdržať takého konania, ktoré bráni deťom v prístupe k vzdelaniu a zároveň uľahčiť prístup k vzdelaniu aj v prípade vojenského konfliktu.

V roku 2025, šesť rokov po prvom pripomenutí Medzinárodného dňa ochrany vzdelávania pred útokmi, násilie voči vzdelávaniu naďalej podľa OSN eskaluje. Medzi rokmi 2022 a 2023 došlo k približne 6000 útokom zameraným na študentov, pedagógov a vzdelávacie inštitúcie. Využívanie škôl na vojenské účely sa zvýšilo o 20 percent a viac ako 10.000 študentov bolo zabitých, unesených, zatknutých alebo zranených.

Aj útoky na vzdelávacie zariadenia v konfliktných zónach dosiahli podľa OSN alarmujúcu úroveň. Za posledný rok došlo k 44 percentnému nárastu útokov na školy, čo viedlo k smrti, únosom a traume tisícov študentov a učiteľov. Tieto porušenia ohrozujú nielen individuálne životy, ale aj budúcnosť celých komunít.

Z Výročnej správy generálneho tajomníka OSN o deťoch v ozbrojených konfliktoch za rok 2024 vyplýva, že v minulom roku došlo k 41.370 incidentom. Medzi krajiny, či oblasti s najvyššou úrovňou porušovania práv detí v ozbrojených konfliktoch za rok 2024 patria okupované palestínske územia, najmä pásmo Gazy, Konžská demokratická republika, Somálsko, Nigéria a Haiti. V roku 2024 došlo aj k najväčšiemu počtu útokov na školy (44 percent). Na druhom mieste skončili znásilnenia či iné formy sexuálneho násilia (34 percent).

Nevybuchnutá munícia alebo nášľapné míny zapríčinili v minulom roku približne 25 percent detských obetí v ozbrojených konfliktoch. Okrem toho bolo viac než 3000 detí zadržaných kvôli ich skutočnej, alebo údajnej účasti v ozbrojených skupinách. Osobitná zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch Virginia Gambová zdôrazňuje, že tieto deti by mali byť vnímané predovšetkým ako obete.