Bratislava 9. septembra (TASR) – Medzinárodný de? na ochranu vzdelávania pred útokmi sa pripomína 9. septembra a jeho cie?om je upozorni? na dôležitos? ochrany vzdelávacích inštitúcií pred vojenskými konfliktami a ozbrojenými útokmi. Zárove? sa v rámci tohto d?a pripomína aj dôležitos? prístupu k vzdelaniu v humanitárne krízových oblastiach. Medzinárodný de? vyhlásili na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN), ktoré vyzvalo UNESCO a UNICEF, aby zvýšili povedomie o ?ažkej situácii miliónov detí žijúcich v krajinách postihnutých vojnovým konfliktom.

Rezolúciu na prijatie medzinárodného d?a predložil Katar a podporilo ju 62 krajín. Na jej základe majú vlády primárnu zodpovednos? za poskytovanie ochrany a zabezpe?enie inkluzívneho a spravodlivého kvalitného vzdelávania na všetkých úrovniach pre všetkých študentov, najmä tých v zranite?ných situáciách. Rezolúcia zdôraz?uje potrebu zintenzívni? úsilie a zvýši? financovanie na podporu bezpe?ného školského prostredia v humanitárne núdzových situáciách a oblastiach.

OSN vyzýva na prijatie všetkých možných opatrení, ktoré zabezpe?ia ochranu škôl, študentov a pedagogických pracovníkov pred útokmi. Vlády by sa mali zdrža? takého konania, ktoré bráni de?om v prístupe k vzdelaniu a zárove? u?ah?i? prístup k vzdelaniu aj v prípade vojenského konfliktu.

V roku 2025, šes? rokov po prvom pripomenutí Medzinárodného d?a ochrany vzdelávania pred útokmi, násilie vo?i vzdelávaniu na?alej pod?a OSN eskaluje. Medzi rokmi 2022 a 2023 došlo k približne 6000 útokom zameraným na študentov, pedagógov a vzdelávacie inštitúcie. Využívanie škôl na vojenské ú?ely sa zvýšilo o 20 percent a viac ako 10.000 študentov bolo zabitých, unesených, zatknutých alebo zranených.

Aj útoky na vzdelávacie zariadenia v konfliktných zónach dosiahli pod?a OSN alarmujúcu úrove?. Za posledný rok došlo k 44 percentnému nárastu útokov na školy, ?o viedlo k smrti, únosom a traume tisícov študentov a u?ite?ov. Tieto porušenia ohrozujú nielen individuálne životy, ale aj budúcnos? celých komunít.

Z Výro?nej správy generálneho tajomníka OSN o de?och v ozbrojených konfliktoch za rok 2024 vyplýva, že v minulom roku došlo k 41.370 incidentom. Medzi krajiny, ?i oblasti s najvyššou úrov?ou porušovania práv detí v ozbrojených konfliktoch za rok 2024 patria okupované palestínske územia, najmä pásmo Gazy, Konžská demokratická republika, Somálsko, Nigéria a Haiti. V roku 2024 došlo aj k najvä?šiemu po?tu útokov na školy (44 percent). Na druhom mieste skon?ili znásilnenia ?i iné formy sexuálneho násilia (34 percent).

Nevybuchnutá munícia alebo náš?apné míny zaprí?inili v minulom roku približne 25 percent detských obetí v ozbrojených konfliktoch. Okrem toho bolo viac než 3000 detí zadržaných kvôli ich skuto?nej, alebo údajnej ú?asti v ozbrojených skupinách. Osobitná zástupky?a generálneho tajomníka OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch Virginia Gambová zdôraz?uje, že tieto deti by mali by? vnímané predovšetkým ako obete.