Medzinárodný de? hôr každý rok upozor?uje verejnos? na dôležitos? hôr pre život na Zemi, poukazuje na potrebu ich zhodnocovania, na zachovanie trvalo udržate?ného rozvoja, na nevyhnutnos? ochrany a na vytváranie partnerských združení zameraných na prínos pozitívnych zmien v horách a náhorných planinách. Tento de? si pripomína svet po dvadsiatyprvý raz. Ro?ník 2024 sa zameriava na horské komunity, ktoré vyvinuli riešenia na prispôsobenie sa drsnému prostrediu, zmene klímy, zníženiu chudoby a ochranu alebo obnovu biodiverzity.
Medzinárodný de? hôr 2024 sa práve preto zameriava práve na kapacitu a potreby svojich obyvate?ov prostredníctvom trojitého prístupu: „Horské riešenia pre udržate?nú budúcnos? – inovácie, adaptácia a mládež„.
VZ OSN v roku 2002 vyhlásilo 11. december za Medzinárodný de? hôr s tým, že pripomína? sa bude od roku 2003. Rozhodnutie je výsledkom úspešného Medzinárodného roku hôr, ktorý sa konal v roku 2002. Aj v?aka nemu sa podarilo zaostri? pozornos? verejnosti na význam hôr. Pomocou výborov v 78 krajinách sa 2. septembra 2002 v Johannesburgu podarilo vytvori? Medzinárodné partnerstvo za trvalo udržate?ný rozvoj v horských regiónoch (Partnerstvo hôr).
Symbol Medzinárodného d?a hôr sa skladá z troch rovnostranných trojuholníkov vyrastajúcich z pomyslenej ?iary. Prevažne ?ierne trojuholníky znázor?ujú hory, prvý z?ava má modrý diamant na vrchole, ktorý symbolizuje ?adovce a snehovú pokrývku i životne dôležitú vodu. Kruh vo vnútri prostrednej hory znázor?uje surovinové zdroje a zelená plocha v ?asti tretej hory predstavuje plodiny a po?nohospodársku produkciu v horských oblastiach.
V horských oblastiach žije takmer jedna miliarda ?udí a viac ako polovica ?udskej populácie je závislá od hôr na vodu, potraviny a ?istú energiu. Hory sú však ohrozené zmenou klímy, degradáciou pôdy, nadmerným využívaním a prírodnými katastrofami s potenciálne ?alekosiahlymi a ni?ivými dôsledkami pre horské komunity ako aj pre zvyšok sveta.
Hory sú prvé ukazovatele klimatických zmien a ke?že globálne podnebie sa na?alej ohrieva, horskí ?udia – niektorí z najchudobnejších na svete – ?elia ešte vä?ším snahám o prežitie. Zvyšujúce sa teploty tiež znamenajú, že horské ?adovce sa topia bezprecedentným tempom, ?o ovplyv?uje zásoby sladkej vody pre milióny ?udí. Horské komunity zatia? disponujú množstvom poznatkov a stratégií, ktoré sa zhromaž?ujú po celé generácie, ako sa prispôsobi? klimatickej variabilite.
Zmena klímy, variabilita klímy a katastrofy spôsobené klímou v kombinácii s politickou, hospodárskou a sociálnou marginalizáciou však zvyšujú zranite?nos? horských obyvate?ov v dôsledku nedostatku potravín a extrémnej chudoby. V sú?asnosti sa odhaduje, že jeden z troch ?udí v rozvojových krajinách je vystavený nedostato?nej potravinovej bezpe?nosti.
Ako sa zhoršuje zranite?nos? horského obyvate?stva, narastá jeho migrácia. Tí, ktorí zostávajú, sú ?asto ženy, ktoré sú ponechané na riadenie po?nohospodárskych podnikov, ale majú malý prístup k úverom, školeniam a právam na obhospodarovanie pôdy. Odchod z horských oblastí bude ma? za následok aj stratu poskytovania ekosystémových služieb a zachovanie kultúry a agrobiodiverzity.
Zmierni? drsné životné podmienky horských komunít a zvráti? trendy migrácie z horských oblastí môžu investície a správne (geo)politické rozhodnutia.
zdroje: www.un.org, www.fao.org, www.institut-montagne.org, www.wfo-oma.com, www.ruralforum.net
Zdroj feed teraz.sk
