„Rwanda bola úplne pokorená ve?kos?ou našej straty. A lekcie, ktoré sme sa nau?ili, sú vryté do krvi,“ povedal Kagame po?as slávnostnej ceremónie v hlavnom meste Kigali. Rwanda si 7. apríla pripomína za?iatok zabíjania, pri ktorom za sto dní zahynulo 800.000 ?udí. Okrem menšinových Tutsiov boli medzi nimi aj umiernení Hutuovia.
„Bolo to medzinárodné spolo?enstvo, ktoré zlyhalo, ?i už z opovrhnutia alebo zbabelosti,“ povedal v prejave Kagame, ktorý pochádza z etnika Tutsiov. V publiku bolo viacero predstavite?ov afrických štátov a bývalý americký prezident Bill Clinton. Ten genocídu v Rwande ozna?il za najvä?šie zlyhanie svojej administratívy.
Ceremónie 7. apríla sa za?ali kladením vencov na masové hroby a zapálením pamätného plame?a pri pamätníku genocídy v hlavnom meste Kigali. V tento de? v roku 1994 hutuské milície Interahamwe (v preklade „tí, ktorí spolu úto?ia“) a Impuzamugambi rozpútali etnické ?istky, pretože v noci 6. apríla bolo pri pristávaní zostrelené lietadlo rwandského prezidenta Juvénala Habyarimana. Na jeho palube bol aj prezident susedného Burundi Cyprien Ntaryamira, obaja Hutuovia. Okolnosti atentátu neboli nikdy objasnené.
Masové zabíjanie trvalo až do 4. júla 1994, ke? prevažne tutsijský Rwandský vlastenecký front (FPR) dobyl hlavné mesto Kigali. Velil mu vtedy 36-ro?ný Kagame.
Pod?a vyšetrovania americkej právnickej firmy Levy Firestone Muse z roku 2022 Francúzsko tušilo, že v Rwande sa chystá genocída, napriek tomu podporovalo režim Hutuov. Pod?a kritikov krviprelievanie „mohli zastavi?“ Francúzsko a jeho spojenci na Západe aj v Afrike, ale chýbala im na to vô?a.
Bezpe?nostná rada OSN 8. novembra 1994 vytvorila Medzinárodný trestný súd pre Rwandu (ICTR), ktorý sídlil v meste Arusha v Tanzánii s úlohou súdi? hlavných zodpovedných za genocídu. Oficiálne ukon?il ?innos? 31. decembra 2016.
Zdroj feed teraz.sk
