Potreba mera? plynutie ?asu, po?et, rozmery ?i vzdialenos? predmetov sprevádza ?loveka prakticky odjakživa. Napríklad na meranie d?žky ?lovek spo?iatku využíval najmä to, ?o mal práve „po ruke“ – vlastné telo. D?žka sa tak udávala po?tom palcov, stôp ?i krokov a z názvov ?astí tela sa stali názvy mnohých d?žkových jednotiek používaných stovky až tisíce rokov. Jednou z nich bol lake?.
Lake? ako d?žková miera predstavoval d?žku ruky od konca prstov po lake?. Tá je však takmer u každého ?loveka iná, preto bolo tieto rozmery potrebné zjednoti?. Na tento ú?el boli do fasád mestských budov upevnené modely (etalóny, prototypy) d?žkových mier ?astokrát v podobe kovovej ty?e, ktorou sa meralo riešení sporov. Niektoré sa zachovali dodnes, napríklad v Bratislave, Prahe, ?i Regensburgu.
Okrem ?asto používaných jednotiek sa používali aj menej bežné, napríklad hod kyjakom (približne 30 metrov) ?i žmu? – po?et stebiel odtrhnutých na jeden raz, uvádza Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky.
Etalóny riešili problém iba ?iasto?ne, pretože mestá si ich rozmery (a hodnotu svojich mier) ?asto ur?ovali samy a miery sa mohli líši? mesto od mesta. Jeden pražský lake? mal 56 centimetrov, jeden viedenský lake? (používaný v Bratislave a Viedni) mal až 78 centimetrov. Ak by sa tieto rozmery skuto?ne považovali za vzdialenos? od konca prstov po lake? ?loveka, potom model pražského lak?a by bol vysoký približne 203 centimetrov, kým model viedenského lak?a by meral viac než 282 centimetrov. Asi o desa? centimetrov by tak prekonal dosia? najvyššieho ?loveka so spo?ahlivo zaznamenanou výškou, Ameri?ana Roberta Wadlowa (272 centimetrov).
Rozkolísanos? hodnoty jednotiek spôsobovala problémy pri domácom i zahrani?nom obchode. Napríklad na území Francúzska existovalo pred zavedením metrického systému približne 250.000 rôznych lokálnych jednotiek. Systematická zmena by spôsobila obrovské narušenie normálneho chodu spolo?nosti, ktoré však v roku 1789 prišlo i tak v podobe Ve?kej francúzskej revolúcie. Ke? sa jej prach usadil, nová vláda a francúzska akadémia vied metrickým systémom nahradila dovtedy platný systém zvykových jednotiek.
Po Francúzsku metrický systém prijalo Portugalsko a Belgicko a postupne sa k nim pridávali ?alšie európske krajiny. Niektoré z nich mali kolónie, metrický systém sa preto za?al šíri? do sveta.
Problémom bolo, že hodnotu metra a kilogramu ur?ovali fyzické prototypy, ktoré boli ?ažko dostupné a postupom ?asu sa ich hodnota menila vplyvom poveternostných podmienok.
V roku 1875 sa na konferencii v Paríži zišli zástupcovia 17 krajín, aby prototypy vymenili a ustanovili medzinárodný úrad s celosvetovou pôsobnos?ou na udržiavanie potrebných štandardov. Podpisom Metrickej konvencie 20. mája 1875 tak vznikol Medzinárodný úrad pre miery a váhy. Signatármi boli Argentína, Belgicko, Brazília, Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Osmanská ríša, Peru, Portugalsko, Rakúsko-Uhorsko (R-U), Rusko, Spojené štáty, Španielsko, Švaj?iarsko, Švédsko, Taliansko a Venezuela. Za R-U ju podpísal vtedajší vyslanec vo Francúzsku gróf Apponyi.
V roku 1921 metrickú sústavu doplnili ?alšie fyzikálne jednotky. V roku 1960, po?as jedenásteho zasadnutia Generálnej konferencie pre váhy a miery (CGPM), vrcholného riadiaceho orgánu metrickej konvencie, dostala sústava jednotiek názov Medzinárodná sústava jednotiek (Systme international d’unités – SI).
Od roku 2019 sú štyri jednotky sústavy SI definované nie na základe fyzického prototypu, ale pod?a nemenných vlastností prírody. Sústava definuje sedem fixných a ?alej nemenných konštánt, od ktorých sa odvodzuje sedem základných jednotiek sústavy SI. Zmeny sú dôsledkom snahy úplne vylú?i? z definícií základných jednotiek SI fyzické prototypy, ktoré môže ovplyv?ova? plynutie ?asu.
Zdroj feed teraz.sk
