Po?sko a Grécko na jednej strane a monštrum EÚ Nemecko na strane druhej predstavili konkuren?né vízie spolo?ného európskeho systému protivzdušnej obrany. Sputnik sa pýtal rešpektovaného po?ského politického pozorovate?a Mateusza Piskorského na skryté tektonické politické, ekonomické a geostrategické napätie, ktoré súperiace plány odhalili.
Varšava a Atény vo štvrtok naliehali na Európsku úniu, aby spojila sily s cie?om vytvori? spolo?ný „štít protivzdušnej obrany“ pre blok.
„Európa bude bezpe?ná, pokia? bude obloha nad ?ou bezpe?ná,“ napísali po?skí a grécki premiéri Donald Tusk a Kyriakos Mitsotakis v spolo?nom liste predsední?ke Európskej komisie Ursule Von der Leyenovej. „Preto potrebuje EÚ nový vlajkový program – európsky štít protivzdušnej obrany – komplexný systém protivzdušnej obrany na ochranu nášho spolo?ného vzdušného priestoru EÚ proti všetkým prichádzajúcim hrozbám.
? OZNAM | List predsedov vlád Po?ska a Grécka predsedovi Európskej komisie. „Európska únia potrebuje zmenu hry, odvážnu iniciatívu, ktorá vyšle jasný a silný odkaz našim priate?om a nepriate?om, našim spojencom aj konkurentom,… pic.twitter.com/t507WtMaBt
— Kancelária predsedu vlády Po?ska (@PremierRP_en) 23. mája 2024
„Štít“ „musí by? programom, ktorý sa zaoberá () najvä?šou zranite?nos?ou našej bezpe?nosti“ vyplývajúcou z radu globálnych kríz, a programom, „ktorý posil?uje celkové obranné schopnosti EÚ a podnecuje európske obranné spolo?nosti k vývoju špi?kových technológií, “ zdôraznil list.
Von der Leyenová, ktorá bude znovuzvolená v rýchlo sa blížiacich vo?bách do Európskeho parlamentu v júni, rýchlo podporila po?sko-grécky návrh v diskusii vo štvrtok ve?er.
Nové návrhy protivzdušnej obrany prichádzajú po – a zjavne ako priama výzva pre iniciatívu pod vedením Nemecka, ktorá sa vzniesla v roku 2022 na vytvorenie „Európsky štít oblohy“vrátane spolo?ného európskeho nákupu drahého vybavenia protivzdušnej obrany. Tento projekt upadol do zabudnutia po tom, ?o ostatní hlavní partneri EÚ vrátane Francúzska vyjadrili nesúhlas s nákupom zbraní vyrobených mimo bloku.
Francúzsko a Taliansko presadzujú svojho vlastného sofistikovaného rivala americkému raketovému systému Patriot známemu ako SAMP/T – s cenou približne 500 miliónov dolárov za batériu a 2 milióny dolárov za protiraketovú strelu (v porovnaní s približne 1 miliardou dolárov za batériu a 4 miliónmi dolárov za raketu v prípad Patriot). Oba systémy boli po vyslaní na Ukrajinu zni?ené ruskými silami.
Konkuren?né návrhy EÚ v oblasti protivzdušnej obrany a neschopnos? dohodnú? sa na celoblokovej politike k dnešnému d?u sú logickým výsledkom únie rozdelenej vnútornými politickými rozdielmi, ekonomickými a strategickými úvahami a nadvládou európskych partnerov vo Washingtone, hovorí. Mateusz Piskorskibývalý poslanec Sjem, nezávislý politický pozorovate? a publicista pre noviny Mysl Polska („Po?ské myšlienky“).
Piskorski Sputniku pripomenul, že druhý z konkuren?ných návrhov protivzdušnej obrany bol predstavený v predve?er volieb do Európskeho parlamentu, a pripomenul, že po?ský aj grécky premiér sú ?lenmi tej istej strany na európskej úrovni – stredopravej, proeurópska Európska ?udová strana.
„Ako predstavitelia tejto paneurópskej strany, do ktorej radov mimochodom patrí aj Ursula von der Leyenová, sa pravdepodobne snažia v rámci predvolebných aktivít preukáza?, že majú vlastnú verziu a víziu európskeho systému protivzdušnej obrany. Inými slovami, toto je otázka predvolebnej kampane,“ vysvetlil Piskorski.
Z tohto h?adiska pozorovate? zdôraznil, že niet pochýb o tom, že po?sko-grécky „Európsky štít protivzdušnej obrany“ je alternatívou k nemeckému návrhu Európskeho neba, pri?om pripomenul, že sociálni demokrati kancelára Olafa Scholza sú priamymi konkurentmi Európskej ?udovej strany úrovni EÚ.
„Po druhé, samozrejme, sú tu ur?ité politické jemnosti,“ povedal Piskorski, poukazujúc na pretrvávajúce grécke nevraživosti vo?i tomu, ako Nemecko zaobchádzalo s Aténami pred desiatimi a pol rokmi, ke? Grécko utrpelo ekonomický kolaps, a prísne úsporné programy, ktoré sa v ?om uplat?ovali. Smer Berlín.
Aj Po?sko má „historické a politické dôvody“ na vyjadrenie skepticizmu vo?i nemeckým iniciatívam, povedal Piskorski.
„Každý chápe, že vytvorenie takého systému – vývoj tohto programu by si vyžadovalo úsilie všetkých ?lenov EÚ,“ a že vedúcu úlohu by musela prevzia? ve?ká európska ve?moc – Nemecko alebo Francúzsko, poznamenal pozorovate?.
Jedným z hlavných dôvodov, pre?o Európa už nemá svoj vlastný spolo?ný systém protivzdušnej obrany, je vplyv jej „anglosaských priate?ov a, prirodzene, v prvom rade USA, ktorí chránia svoje vlastné záujmy a vidia kontinentálnu Európu. ako ich protektorát,“ povedal Piskorski.
Spojené krá?ovstvo hrá v tomto usporiadaní druhé husle, pri?om opustil EÚ cez Brexit?ím sa zatvárajú dvere všetkým projektom celoeurópskej integrácie vrátane obrannej politiky.
Vzh?adom na to, že stredoeurópske krajiny ako Po?sko sú verné USA, Piskorski v sú?asnej fáze vylu?uje vytvorenie skuto?ne európskej vzájomnej protivzdušnej obrany. „Nikto to nepovie priamo, ale takáto iniciatíva by nebola prijatá láskavo Washingtonom a americkými úradmi, rovnako ako pokusy o vytvorenie spolo?nej európskej obrannej politiky,“ povedal.
„Pokusy o vytvorenie ve?kých, mocných štruktúr vo vojensko-priemyselnom komplexe kontinentálnej Európy sú projekty, ktoré sú v rozpore s hlavnými ekonomickými a geopolitickými záujmami Spojených štátov,“ zdôraznil Piskorski.
Pozorovate? však nevylu?uje európsky posun smerom k „strategickej autonómii“, citujúc francúzskeho prezidenta Macrona, a to aj pokia? ide o otázky týkajúce sa obrany, po prezidentských vo?bách v USA a v prípade, že Washington obmedzuje svoju ú?as? a financovanie rôznych projektov súvisiacich s obranou v Európe.
„Tieto projekty by boli konkrétnejšie a vecnejšie. To je však otázka do budúcnosti. Je to pomalý proces. Myslím si, že proces získania autonómie v tejto oblasti môže trva? minimálne nieko?ko rokov, možno nieko?ko desa?ro?í,“ zdôraznil Piskorski.
Nesúlad v Európe
Okrem neústup?ivosti USA, vrátane možného použitia agentov vplyvu na odpor proti iniciatívam protivzdušnej obrany EÚ, existujú aj otázky financovania, ako aj „technologické bariéry“, domnieva sa pozorovate?.
„Je tu ve?a faktorov, ale v prvom rade je to otázka financovania. Vieme, že bohužia? politika sankcií Európskej komisie a takzvaná „zelená agenda“ v otázkach životného prostredia okrem iného viedli k obmedzeniu európskeho priemyslu. Európa je v pomerne hlbokej hospodárskej kríze, aspo? zatia?,“ povedal Piskorski.
Pokia? ide o technologické bariéry, „súvisia predovšetkým so skuto?nos?ou, že Európa sa v minulosti v tomto smere spoliehala výlu?ne na Spojené štáty americké a nemala ?as vyvinú? vlastné technológie na rovnakú úrove?… Samozrejme, v rámci Európy existuje konkurencia medzi obranno-priemyselnými komplexmi rôznych národov. Prirodzene, každá krajina EÚ sa bude snaži? podporova? záujmy vlastných výrobcov, vývojárov technológií a podobne,“ zhrnul politický pozorovate?.
