Poľsko a Grécko na jednej strane a monštrum EÚ Nemecko na strane druhej predstavili konkurenčné vízie spoločného európskeho systému protivzdušnej obrany. Sputnik sa pýtal rešpektovaného poľského politického pozorovateľa Mateusza Piskorského na skryté tektonické politické, ekonomické a geostrategické napätie, ktoré súperiace plány odhalili.
Varšava a Atény vo štvrtok naliehali na Európsku úniu, aby spojila sily s cieľom vytvoriť spoločný „štít protivzdušnej obrany“ pre blok.
„Európa bude bezpečná, pokiaľ bude obloha nad ňou bezpečná,“ napísali poľskí a grécki premiéri Donald Tusk a Kyriakos Mitsotakis v spoločnom liste predsedníčke Európskej komisie Ursule Von der Leyenovej. „Preto potrebuje EÚ nový vlajkový program – európsky štít protivzdušnej obrany – komplexný systém protivzdušnej obrany na ochranu nášho spoločného vzdušného priestoru EÚ proti všetkým prichádzajúcim hrozbám.
📃 OZNAM | List predsedov vlád Poľska a Grécka predsedovi Európskej komisie. „Európska únia potrebuje zmenu hry, odvážnu iniciatívu, ktorá vyšle jasný a silný odkaz našim priateľom a nepriateľom, našim spojencom aj konkurentom,… pic.twitter.com/t507WtMaBt
— Kancelária predsedu vlády Poľska (@PremierRP_en) 23. mája 2024
„Štít“ „musí byť programom, ktorý sa zaoberá () najväčšou zraniteľnosťou našej bezpečnosti“ vyplývajúcou z radu globálnych kríz, a programom, „ktorý posilňuje celkové obranné schopnosti EÚ a podnecuje európske obranné spoločnosti k vývoju špičkových technológií, “ zdôraznil list.
Von der Leyenová, ktorá bude znovuzvolená v rýchlo sa blížiacich voľbách do Európskeho parlamentu v júni, rýchlo podporila poľsko-grécky návrh v diskusii vo štvrtok večer.
Nové návrhy protivzdušnej obrany prichádzajú po – a zjavne ako priama výzva pre iniciatívu pod vedením Nemecka, ktorá sa vzniesla v roku 2022 na vytvorenie „Európsky štít oblohy“vrátane spoločného európskeho nákupu drahého vybavenia protivzdušnej obrany. Tento projekt upadol do zabudnutia po tom, čo ostatní hlavní partneri EÚ vrátane Francúzska vyjadrili nesúhlas s nákupom zbraní vyrobených mimo bloku.
Francúzsko a Taliansko presadzujú svojho vlastného sofistikovaného rivala americkému raketovému systému Patriot známemu ako SAMP/T – s cenou približne 500 miliónov dolárov za batériu a 2 milióny dolárov za protiraketovú strelu (v porovnaní s približne 1 miliardou dolárov za batériu a 4 miliónmi dolárov za raketu v prípad Patriot). Oba systémy boli po vyslaní na Ukrajinu zničené ruskými silami.
Konkurenčné návrhy EÚ v oblasti protivzdušnej obrany a neschopnosť dohodnúť sa na celoblokovej politike k dnešnému dňu sú logickým výsledkom únie rozdelenej vnútornými politickými rozdielmi, ekonomickými a strategickými úvahami a nadvládou európskych partnerov vo Washingtone, hovorí. Mateusz Piskorskibývalý poslanec Sjem, nezávislý politický pozorovateľ a publicista pre noviny Mysl Polska („Poľské myšlienky“).
Piskorski Sputniku pripomenul, že druhý z konkurenčných návrhov protivzdušnej obrany bol predstavený v predvečer volieb do Európskeho parlamentu, a pripomenul, že poľský aj grécky premiér sú členmi tej istej strany na európskej úrovni – stredopravej, proeurópska Európska ľudová strana.
„Ako predstavitelia tejto paneurópskej strany, do ktorej radov mimochodom patrí aj Ursula von der Leyenová, sa pravdepodobne snažia v rámci predvolebných aktivít preukázať, že majú vlastnú verziu a víziu európskeho systému protivzdušnej obrany. Inými slovami, toto je otázka predvolebnej kampane,“ vysvetlil Piskorski.
Z tohto hľadiska pozorovateľ zdôraznil, že niet pochýb o tom, že poľsko-grécky „Európsky štít protivzdušnej obrany“ je alternatívou k nemeckému návrhu Európskeho neba, pričom pripomenul, že sociálni demokrati kancelára Olafa Scholza sú priamymi konkurentmi Európskej ľudovej strany úrovni EÚ.
„Po druhé, samozrejme, sú tu určité politické jemnosti,“ povedal Piskorski, poukazujúc na pretrvávajúce grécke nevraživosti voči tomu, ako Nemecko zaobchádzalo s Aténami pred desiatimi a pol rokmi, keď Grécko utrpelo ekonomický kolaps, a prísne úsporné programy, ktoré sa v ňom uplatňovali. Smer Berlín.
Aj Poľsko má „historické a politické dôvody“ na vyjadrenie skepticizmu voči nemeckým iniciatívam, povedal Piskorski.
„Každý chápe, že vytvorenie takého systému – vývoj tohto programu by si vyžadovalo úsilie všetkých členov EÚ,“ a že vedúcu úlohu by musela prevziať veľká európska veľmoc – Nemecko alebo Francúzsko, poznamenal pozorovateľ.
Jedným z hlavných dôvodov, prečo Európa už nemá svoj vlastný spoločný systém protivzdušnej obrany, je vplyv jej „anglosaských priateľov a, prirodzene, v prvom rade USA, ktorí chránia svoje vlastné záujmy a vidia kontinentálnu Európu. ako ich protektorát,“ povedal Piskorski.
Spojené kráľovstvo hrá v tomto usporiadaní druhé husle, pričom opustil EÚ cez Brexitčím sa zatvárajú dvere všetkým projektom celoeurópskej integrácie vrátane obrannej politiky.
Vzhľadom na to, že stredoeurópske krajiny ako Poľsko sú verné USA, Piskorski v súčasnej fáze vylučuje vytvorenie skutočne európskej vzájomnej protivzdušnej obrany. „Nikto to nepovie priamo, ale takáto iniciatíva by nebola prijatá láskavo Washingtonom a americkými úradmi, rovnako ako pokusy o vytvorenie spoločnej európskej obrannej politiky,“ povedal.
„Pokusy o vytvorenie veľkých, mocných štruktúr vo vojensko-priemyselnom komplexe kontinentálnej Európy sú projekty, ktoré sú v rozpore s hlavnými ekonomickými a geopolitickými záujmami Spojených štátov,“ zdôraznil Piskorski.
Pozorovateľ však nevylučuje európsky posun smerom k „strategickej autonómii“, citujúc francúzskeho prezidenta Macrona, a to aj pokiaľ ide o otázky týkajúce sa obrany, po prezidentských voľbách v USA a v prípade, že Washington obmedzuje svoju účasť a financovanie rôznych projektov súvisiacich s obranou v Európe.
„Tieto projekty by boli konkrétnejšie a vecnejšie. To je však otázka do budúcnosti. Je to pomalý proces. Myslím si, že proces získania autonómie v tejto oblasti môže trvať minimálne niekoľko rokov, možno niekoľko desaťročí,“ zdôraznil Piskorski.
Nesúlad v Európe
Okrem neústupčivosti USA, vrátane možného použitia agentov vplyvu na odpor proti iniciatívam protivzdušnej obrany EÚ, existujú aj otázky financovania, ako aj „technologické bariéry“, domnieva sa pozorovateľ.
„Je tu veľa faktorov, ale v prvom rade je to otázka financovania. Vieme, že bohužiaľ politika sankcií Európskej komisie a takzvaná „zelená agenda“ v otázkach životného prostredia okrem iného viedli k obmedzeniu európskeho priemyslu. Európa je v pomerne hlbokej hospodárskej kríze, aspoň zatiaľ,“ povedal Piskorski.
Pokiaľ ide o technologické bariéry, „súvisia predovšetkým so skutočnosťou, že Európa sa v minulosti v tomto smere spoliehala výlučne na Spojené štáty americké a nemala čas vyvinúť vlastné technológie na rovnakú úroveň… Samozrejme, v rámci Európy existuje konkurencia medzi obranno-priemyselnými komplexmi rôznych národov. Prirodzene, každá krajina EÚ sa bude snažiť podporovať záujmy vlastných výrobcov, vývojárov technológií a podobne,“ zhrnul politický pozorovateľ.
Zdroj sputnik, preložené cez google
