Po?as obdobia tzv. mccarthizmu boli bez oh?adu na dôkazy vytvárané obvinenia z podvratnej ?innosti alebo vlastizrady. Takýchto ?udí vyšetrovací výbor Senátu upodozrieval najmä zo sympatizovania s komunizmom. Termín mccarthizmus pochádza z obdobia dejín USA nazývaného aj druhá ?ervená panika (Second Red Scare) medzi rokmi 1950 a 1956. Stalo sa smutne známe pre politické represie proti americkej ?avici a cielené šírenie strachu medzi obyvate?mi. Pojem bol prvýkrát použitý na popísanie antikomunistických tlakov republikánskeho senátora Josepha McCarthyho zo štátu Wisconsin. Hlavnou mediálnou tvárou amerického antikomunizmu bol až do svojej smrti v roku 1957.
Senátor Joseph R. McCarthy bol málo známy senátor z Wisconsinu až do februára 1950, ke? tvrdil, že vlastní zoznam 205 komunistov zamestnaných na ministerstve zahrani?ných vecí USA. Od toho momentu sa stal neúnavným bojovníkom proti komunizmu. Ako predseda Stáleho vyšetrovacieho podvýboru Senátu viedol vypo?utia o komunistickom rozvrate a vyšetroval údajnú komunistickú infiltráciu do ozbrojených síl. Jeho štýl práce neskôr získal pomenovanie „hon na ?arodejnice“.
Podozreniam zo sympatizovania s komunizmom ?elili štátni a federálni úradníci, ?udia v zábavnom priemysle, u?itelia a odboroví predáci. Pre mnoho vypo?úvaných znamenalo iba podozrenie z „neamerickej ?innosti“ stratu zamestnania a koniec profesijnej kariéry.
Po?as mccarthizmu boli popravení manželia Julius a Ethel Rosenbergovci a najmenej 11.500 úradníkov bolo odvolaných z funkcií alebo prepustených zo zamestnania. Približne 300 osôb sa dostalo na ?ierne listiny Hollywoodu, nieko?ko desiatok osôb zvolilo exil a 145 osôb bolo zatknutých za komunistickú ?innos?. Desiatky osôb boli odsúdené za urážku Kongresu alebo krivé svedectvo. FBI preverila 2,3 milióna federálnych úradníkov a o 40.000 z nich viedla záznam.
Z podpory komunizmu boli podozrievaní Charlie Chaplin, Albert Einstein, Arthur Miller, Robert Oppenheimer, Bertolt Brecht ?i Thomas Mann. Vyšetrovali aj ?eského herca Ji?ího Voskovca, ktorý emigroval pred komunizmom do USA.
V roku 1953 prezident Dwight Eisenhower rozhodol o možnosti prepustenia zamestnancov pri oby?ajnom podozrení. V roku 1954 to postihlo aj fyzika Roberta Oppenheimera, ktorý medzi rokmi 1942 a 1946 spolupracoval na výrobe atómovej bomby v rámci projektu Manhattan. V roku 1954 pracoval ako poradca vo Výbore pre jadrovú energiu. Procedúry preverovania lojality sa dotkli 13,5 miliónov obyvate?ov. Odhalený nebol žiadny špión, ale 3900 ?udí vo verejnom a 5400 v súkromnom sektore dostalo výpove?.
Okrem „?ervenej paniky“, ktorú vyvolal strach z možného rastúceho vplyvu komunistických myšlienok, homosexuáli v štátnej správe ?elili tzv. „levandu?ovej panike“. Boli hromadne prepúš?aní, pretože homosexualita mala poškodzova? ich mravný profil. Homosexuálna orientácia bola v tom ?ase považovaná za psychickú chorobu.
McCarthy, rodák z obce Grand Chute, zomrel 2. mája 1957 na hepatitídu v prominentnej vojenskej nemocnici v štáte Maryland. Dožil sa 48 rokov.
Sovietske dokumenty zverejnené v neskoršom období dali McCarthymu ?iasto?ne za pravdu a ukázalo sa, že mnoho ním obvi?ovaných osôb bolo zapletených do špionáže v prospech ZSSR.
zdroj: www.eisenhowerlibrary.gov
Zdroj feed teraz.sk
