Nápad podpori?, pozdvihnú? a prekry? poprsie nevznikol v 20. storo?í, predchodcovia podprseniek sa objavujú už v starovekom Grécku. Ženy nosili „prsné pásy“ ozna?ované v gré?tine napríklad „apodesmos“ alebo „mastodesmos“. Tieto pruhy vlnenej alebo ?anovej látky si omotávali okolo tela cez prsia a zais?ovali na chrbte uzlom alebo zapínaním. Rôzne znázornenia dobovej spodnej bielizne možno nájs? napríklad na sochách.
Od Grékov prevzali „podprsenku“ starovekí Rimania a pomenovali ju napríklad „strophium“ alebo „mamillare“. Rímske ženy si pásmi látky omotávali prsia napríklad pred športovaním. Tri takto ustrojené športovkyne znázor?uje aj slávna starorímska mozaika „Ven?enie ví?azky“ (Coronation of the Winner) zo štvrtého storo?ia n. l. objavená na Sicílii. Niektoré ženy s ve?kými prsiami si ich omotávali aj ke? nešportovali a snažili sa ich ?o najviac ukry?, pretože ve?ké prsia boli v starovekom Ríme považované za znak, že doty?ná žena je už starou mamou.
Stredoveké písomnosti z 12. a 13. storo?ia spomínajú „prsné vaky“ a „košele s vakmi“. Konrad Stolle, kronikár nemeckého mesta Erfurt žijúci v 15. storo?í, tieto kusy oble?enia ozna?il za „nemravné“. Iný jeho súdobý anonymný kolega však zaznamenal, že si ich vyrábali a nosili ich mnohé ženy.
Približne na prelome 16. storo?ia sa objavujú prvé korzety. Okrem prekrytia, podpory, pozdvihnutia a stla?enia poprsia s?ahujú a zužujú aj hrudník a pás. Na ich výrobu sa používajú rôzne materiály, napríklad pevné plátno a hodváb, neskôr sa vystužujú kosticami z ve?rýb alebo ocele.
Korzety sa ako ženská spodná bielize? používali až do 20. storo?ia. Boli však nepohodlné a nosite?ky obmedzovali nielen v pohybe, ale aj v dýchaní. V 19. storo?í sa objavilo množstvo patentov rôznych kusov oble?enia, ktoré mali ambíciu korzety nahradi?. Jedným z nich bola aj „náhrada podprsenky“ patentovaná v roku 1863 lekárom Lumanom L. Chapmanom. Historici tento vynález ozna?ujú ako „proto-podprsenku.“
Napriek množstvu vynálezov a patentov sa ani jeden skuto?ne masovo nerozšíril. V roku 1910 v tom ?ase 19-ro?ná Mary Phelps Jacobová preto pred plesom debutantiek vzala ihlu, ni? a „spichla“ dokopy nieko?ko hodvábnych vreckoviek a stúh, ?ím vytvorila prvú modernú ženskú podprsenku. Jej príbuzné a priate?ky ?ou boli nadšené, istá cudzia žena jej za podprsenku dokonca ponúkla dolár. Mary, ktorá si neskôr zmenila meno na Caresse Crosbyová, si vtedy uvedomila, že výroba podprseniek by mohla by? výnosným obchodom a svoj nápad si nechala patentova?.
Crosbyová síce získala nieko?ko objednávok od obchodných domov, no jej spolo?nos? na výrobu podprseniek nikdy nebola úspešná a manžel ju preto presved?il, aby ju zavrela. Patent na podprsenku odkúpila spolo?nos? Warners Brothers Corset Company z Bridgeportu v americkom štáte Connecticut za 1500 dolárov (22.814 dolárov v dnešných peniazoch). Investícia sa spolo?nosti viac než vyplatila – po?as nasledujúcich 30 rokov na patente zarobila viac než 15 miliónov dolárov.
Ke? USA v roku 1917 vstúpili do prvej svetovej vojny, americký Úrad pre vojnový priemysel nabádal ženy, aby upustili od kupovania korzetov a šetrili tak materiál, najmä oce?, pre vojnové snaženie. Ameri?anky sa ukázali ako patriotky a ušetrili približne 28.000 ton ocele – dos? na stavbu dvoch bitevných lodí.
Technologický a priemyselný rozmach po prvej svetovej vojne ovplyvnil aj podprsenky. Nové materiály a módne strihy formovali ich štýl a tvar a umožnili vznik širokého spektra druhov tejto spodnej bielizne. V roku 1964 sa objavila prvá „push-upka“ Wonderbra, v roku 1975 zase prvá športová podprsenka – vznikla zošitím dvoch suspenzorov dokopy.
Napriek tomu, že korzety už nie sú primárnym druhom spodnej bielizne, nezmizli úplne. Popularitu si zachovávajú najmä ako sú?as? spolo?enských šiat, príležitostných kostýmov alebo ako luxusná spodná bielize?.
Zdroj feed teraz.sk
