Marušiak:Proces integrácie do NATO prispel aj k lepšej integrácii s EÚ

Bratislava 29. marca (TASR) – Proces integrácie do NATO prispieval aj k lepšiemu priebehu integrácie s Európskou úniou (EÚ), keďže členské štáty oboch zoskupení sa do veľkej miery prekrývali. Slovensko sa tak dostávalo do styku s budúcimi partnermi z EÚ na viacerých fórach. Pre TASR to uviedol politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) v súvislosti s 20. výročím vstupu SR do Aliancie.

„Prínosy členstva v NATO pre Slovensko sú menej viditeľné ako prínosy členstva v EÚ, aj to je jeden z mnohých dôvodov nižšej podpory,“ myslí si Marušiak. Ako dopĺňa, Aliancia určite prispela k modernizácii slovenských ozbrojených síl, hoci po vstupe sa početné stavy vojakov znížili.

Spoločné členstvo všetkých štátov regiónu v jednom vojensko-politickom zoskupení predstavuje podľa Marušiaka stabilizačný faktor, prispieva k znižovaniu hrozby prepuknutia konfliktu alebo požiadaviek na revíziu hraníc medzi nimi. „Osobitne by som to vyzdvihol v kontexte anexie Krymu Ruskou federáciou v roku 2014,“ poznamenal.

Prílev zahraničných investícií po vstupe do NATO je v prípade Slovenska ťažšie identifikovať, pretože rozhodnutie o prijatí sa uskutočnilo takmer synchrónne s integráciou do EÚ. Ako poukázal, v susedných štátoch, akými sú Poľsko, Česko či Maďarsko, sa po vstupe do NATO v roku 1999 prílev zahraničných investícií zvýšil.

Najväčšie výzvy pre Slovensko, ale aj ďalšie štáty východného krídla Aliancie vyplývajú aktuálne podľa odborníka SAV z prebiehajúcej vojny na Ukrajine. „Rovnako však potenciálne výbušným priestorom je Blízky východ a nemali by sme ignorovať ani vývoj v regióne bývalej Juhoslávie,“ podotkol.

Na otázky o budúcnosti NATO a jeho možnom nahradení Európskou úniou Marušiak hovorí, že hoci Únia pokročila v budovaní svojich obranných a bezpečnostných kapacít, kontinentálny model bezpečnosti stále nepredstavuje alternatívu, ktorá by mohla nahradiť model euroatlantický.

„Aj s ohľadom na vývoj v USA a silné nálady v prospech izolacionizmu však budú EÚ nútiť venovať čoraz väčšiu pozornosť aj problematike obrany, minimálne pri budovaní európskeho piliera NATO ako komplementárneho k atlantickému,“ myslí si.