„Opozícia má právo byť v parlamente vypočutá a ministri podliehajú kontrole vlády. Takéto parlamentné prieťahy azda nie sú výslovne protiústavné, ale fakticky sa tým bráni opozícii vyjadrovať svoje postoje. Prieťahmi sa tak vytvára priestor pre opakovanie podobných praktík aj v budúcnosti a tým aj pre prehlbovanie konfrontácie medzi väčšinou a opozíciou,“ skonštatoval pre TASR Marušiak, ktorý pôsobí v Slovenskej akadémii vied. Nedá sa však podľa neho vylúčiť, že za presúvaním opozičných návrhov môžu byť aj obavy vo vnútri koalície, keďže v parlamente disponuje iba tesnou väčšinou poslancov.
Presúvanie schôdzí, na ktorých sa má prerokovať a hlasovať o odvolaní ministrov alebo vlády, vychádza podľa Malovej z politického cynizmu a pohŕdania väčšiny opozíciou. „Využíva skutočnosť, že jediná pevná lehota, ktorá je upravená legislatívne, je povinnosť zvolať schôdzu do siedmich dní od doručenia návrhu na odvolanie. Ďalší postup je na ľubovoľnom rozhodnutí predsedu NR SR,“ vysvetlila politologička z Univerzity Komenského v Bratislave. „To, že predseda parlamentu nerešpektuje bežnú parlamentnú prax, svedčí o tom, že parlamentná demokracia na Slovensku je v kríze, lebo vládna väčšina neuznáva legitímne právo opozície a nerešpektuje zvyky, ktoré platili v minulosti,“ myslí si Malová.
Možnosti opozície domôcť sa svojho práva prerokovať odvolanie člena vlády alebo vlády ako celku a hlasovať o odvolaní sú podľa politologičky nulové. „Vládna väčšina, zatiaľ, rešpektuje iba literu zákona a nie parlamentnú prax. Ide o to, že schôdze boli zvolané v termíne stanovenom rokovacím poriadkom, ale sú odsúvané. Ústava ani rokovací poriadok NR SR neumožňujú opozícii domôcť sa splnenia lehoty, teda napríklad požiadať Ústavný súd. Ani ten nemá právomoc vynútiť konanie schôdze,“ dodala pre TASR Malová.
Opozičné strany podali do parlamentu za uplynulé mesiace viacero návrhov na vyslovenie nedôvery členom vlády a tiež návrh na odvolanie celej vlády. Odvolať chcú napríklad ministrov Matúša Šutaja Eštoka, Kamila Šaška (obaja Hlas-SD), Tomáša Tarabu (nominant SNS), Roberta Kaliňáka (Smer-SD) či ministerku Martinu Šimkovičovú (nominantka SNS). Mimoriadne schôdze k návrhom neboli uznášaniaschopné, preto sa postupne zaraďovali na program riadnych schôdzí. Doteraz však tieto návrhy neprišli na rad, opakovane sa presúvajú. Návrh na vyslovenie nedôvery vláde podala opozícia ešte v januári a napríklad návrh na odvolanie Šutaja Eštoka prišiel už v decembri 2024.
Zdroj feed teraz.sk
