Rok po pochode na Washington, na ktorom odznel v lete roku 1963 jeho nezabudnute?ný prejav „I Have a Dream“ (Mám sen), rozhodol nórsky Nobelov výbor 14. októbra 1964 o tom, že Martin Luther King získa Nobelovu cenu za mier. Stal sa jej najmladším mužským laureátom.
Pod?a Nobelovho výboru bojovník za práva amerických ?ernochov precestoval v rokoch 1957 – 1968 viac ako šes? miliónov mí?, predniesol vyše 2500 prejavov, viedol po?etné protestné pochody a bol viac ako 20-krát zatknutý. Vä?šinu ním prednesených požiadaviek postupne zakomponovali do amerického právneho poriadku prijatím Zákona o ob?ianskych právach (1964) a Zákona o volebnom práve (1965).
Najmladšou držite?kou Nobelovej ceny za mier sa stala v roku 2014 v tom ?ase 17-ro?ná pakistanská bojovní?ka za právo diev?at na vzdelanie Malála Júsufzajová.
Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa neude?uje vo švédskom Štokholme, ale v nórskom Osle. Po?as života Alfreda Nobela, zakladate?a nadácie ude?ujúcej ceny, boli Švédsko a Nórsko spojené pod jedným panovníkom. Nórsko sa stalo samostatným krá?ovstvom v roku 1905.
Martin Luther King, Jr. sa narodil 15. januára 1929 v Atlante. Po štúdiu sociológie a teológie pôsobil od roku 1954 ako kazate? baptistickej cirkvi v meste Montgomery v americkom štáte Alabama, kde sa stal iniciátorom nenásilnej taktiky boja proti rasovej segregácii.
Inšpiroval sa filozofiou nenásilnej ob?ianskej neposlušnosti, ktorú hlásal indický duchovný vodca Mahátma Gándhí. Za?iatkom decembra 1955 sa postavil na ?elo prvej ve?kej ?ernošskej nenásilnej demonštrácie.
Viedol aj bojkot verejnej dopravy v Montgomery po tom, ?o Rosu Parksovú uväznili, pretože odmietla uvo?ni? svoje miesto v autobuse bielemu pasažierovi. Aj v?aka tomuto bojkotu došlo k zrušeniu rasovej segregácie na vnútroštátnych autobusových linkách, ktoré potvrdil 20. decembra 1956 Najvyšší súd USA.
V roku 1957 sa podie?al na založení skupiny Southern Christian Leadership Conference (SCLC – Konferencie vedúcich južanských kres?anov), ktorej úlohou bolo koordinova? ?ernošské kres?anské skupiny pri nenásilných protestoch.
Svoj legendárny prejav predniesol 28. augusta 1963 po?as protestného pochodu, na ktorom demonštranti požadovali odstránenie rasovej diskriminácie a zrovnoprávnenie farebného, najmä ?ernošského obyvate?stva v Spojených štátoch amerických. Išlo o jeden z najvä?ších pochodov v dejinách USA.
„Mám sen o tom, ako moje štyri malé deti budú jedného d?a ži? v krajine, kde nebudú posudzované pod?a farby pleti, ale pod?a ich charakteru,“ povedal pred vyše 200.000 zhromaždenými ?u?mi vo Washingtone Martin Luther King, stojac pod sochou Abrahama Lincolna.
Za?iatkom apríla 1968 prišiel do Memphisu, kde ?ernošskí zamestnanci štrajkovali za zlepšenie svojich sociálnych a pracovných podmienok. Na vystúpenie sa pripravoval vo svojej hotelovej izbe. Podve?er 4. apríla 1968 vyšiel na balkón, aby pozdravil priate?ov. Stihol im ešte zamáva?, ale zrazu zaznel smrte?ný výstrel.
Atentátnika Jamesa Earla Raya zadržali 8. júna 1968 na letisku Heathrow v Londýne. Odsúdili ho na 99 rokov väzenia, kde aj v roku 1998 zomrel.
Spomienkou na vraždu vodcu boja za práva ?ernošského obyvate?stva v USA a zástancu taktiky nenásilných akcií sa stal Medzinárodný de? bez násilia, ktorý pripadá na 4. apríla.
V USA si osobnos? Martina Luthera Kinga Jr. pripomínajú každoro?ne v tretí januárový pondelok národným sviatkom. De? Martina Luthera Kinga (Martin Luther King Jr. Day) sa v Spojených štátoch prvýkrát slávil 20. januára 1986.
Zdroj feed teraz.sk
