Martin Bútora sa narodil sa 7. októbra 1944 v Bratislave. Po skon?ení štúdia filozofie a sociológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave pôsobil v rokoch 1966 – 1969 ako redaktor ?asopisov Echo, Reflex a Kultúrny život. Po okupácii ?eskoslovenska vojskami Varšavskej zmluvy a za?atí tzv. normalizácie bol v rokoch 1971 – 1977 dokumentaristom vo Výskumnom ústave práce. Do nemilosti predstavite?ov komunistického totalitného režimu sa dostal v roku 1977, ke? odmietol hlasova? za rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77. V nasledujúcich rokoch 1977 – 1988 pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni Ústavu národného zdravia.
Ako prozaik knižne debutoval v roku 1987 zbierkou poviedok ?ahkým perom, v ktorej sa prezentoval príbehmi z prostredia tápajúcich intelektuálov, h?adajúcich svoju identitu i vnútornú slobodu. Druhú prozaickú knihu Skok a kuk vydal v roku 1990 spolu s prózou Miloša Žiaka Bojím sa ma? strach. Bútora svoj prozaický text koncipoval formou jedinej bohato štrukturovanej vety, v ktorej zaujal stanovisko k atmosfére 60. rokov na bratislavskej filozofickej fakulte. V tom istom roku mu vyšla aj próza Posolené v Ázii. Je aj spoluautorom scenára k filmu Skús ma obja? (1991), ktorý režíroval Miloslav Luther.
V období Novembra ´89 sa aktívne zapojil do revolu?ného diania. Patril k ?lenom Koordina?ného výboru VPN a spolu s Petrom Zajacom mal na starosti dramaturgiu protestných zhromaždení v Bratislave. V rokoch 1991 – 1992 pôsobil v Prahe ako poradca prezidenta ?eskej a Slovenskej Federatívnej republiky (?SFR) Václava Havla. Po rozdelení ?eskoslovenska sa vrátil na Slovensko a v období rokov 1993 – 1998 vyu?oval na Katedre politológie Trnavskej univerzity a dva roky (1994 – 1996) bol predsedom Slovenského centra P.E.N. klubu.
V roku 1997 stál pri vzniku Inštitút pre verejné otázky (IVO) a stal sa jeho prvým prezidentom. Na pôde IVO inicioval výskumy a publikácie, ktoré kriticky hodnotili stav demokracie a poukazovali na to ako priblíži? Slovensko k štandardu demokratických západných krajín sveta. V tomto období absolvoval aj študijné pobyty na Oxfordskej univerzite, Princetonskej univerzite a Collegium Budapest. Dva roky v Nadácii Milana Šime?ku koordinoval projekt orálnej histórie ?udí, ktorí prežili holocaust.
Vo funkcii ve?vyslanca SR v USA pôsobil v rokoch 1999-2003. Jeho hlavnou úlohou bolo získa? podporu USA pre vstup Slovenska do NATO. Po diplomatickej misii a ratifikácii ?lenstva Slovenska v NATO v americkom Kongrese sa v júni 2003 vrátil do vlasti. V roku 2004 kandidoval vo vo?bách na funkciu prezidenta SR. Ako ob?iansky kandidát získal v prvom kole volieb 129.387 (6,51 percent) hlasov a dosiahol šieste miesto z dvanástich kandidátov.
Okrem prozaických kníh je autorom sociologických štúdií a publikácií zaoberajúcich sa budovaním demokracie na Slovensku, zahrani?nou politikou, ob?ianskou spolo?nos?ou, sociológiou a psychoterapiou alkoholizmu. Okrem toho so svojou manželkou
Je držite? Medaily za službu demokracii, ktorú mu v roku 1999 udelila Národná nadácia pre demokraciu so sídlom vo Washingtone. Prezident SR mu v roku 2002 udelil Rad ?udovíta Štúra II. triedy za obhajobu ?udských práv a rozvoj ob?ianskej spolo?nosti. V tom istom roku sa stal aj laureátom Krištá?ového krídla a nosite?om Ceny na oslavu slobody, ktorú mu udelil American Jewish Commitee.
Dostal aj Cenu Obce spisovate?ov Slovenska (OSS) za rok 2010 za publikáciu Martin Bútora a kol. Kde sme? Mentálne mapy Slovenska. Cenou Dominika Tatarku za spoluautorstvo na publikácii Odkia? a Kam. 20 rokov samostatnosti Bútoru ocenili v roku 2013.
Zdroj: Slovník slovenských spisovate?ov 20. storo?ia, Vydavate?stvo Spolku slovenských spisovate?ov; Slovenská národná knižnica, Martin 2001; www.litcentrum.sk
Zdroj feed teraz.sk
