„Kybernetických útokov zaznamenávame stovky až tisíce denne či už proti jednotlivcom s cieľom napríklad odcudziť ich bankovú identitu a následne napadnúť ich bankové účty, ale týka sa to aj priemyselnej špionáže a odcudzovania citlivých informácií z našich diplomatických zdrojov,“ spresnil Pavel.
Česko môže byť podľa neho cieľom aj takých útokov, ktoré vedú k obrovským materiálnym škodám. Pripomenul napríklad kyberútoky vedené proti nemocniciam v Brne a Benešove v rokoch 2019 a 2020. V prípade Fakultnej nemocnice Brno poslal útočník e-mail, ktorý vyzeral dôveryhodne a niekto ho v nemocnici otvoril. Podľa servera iRozhlas.cz sa tak dostal do systému a dáta v ňom zašifroval. Keďže nemocnica nezaplatila požadované výkupné, o dáta prišla. Ich obnova trvala niekoľko rokov.
„V prípade cieleného koordinovaného útoku na kybernetickú infraštruktúru krajiny, ktorá by mohla ochromiť dopravnú infraštruktúru, nemocnice či riadenie leteckej premávky, hovoríme o naozaj závažných problémoch, ktoré sa dajú porovnať s ozbrojeným konfliktom,“ zdôraznil český prezident.
V tejto súvislosti pripomenul vládou schválený zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý zatiaľ prešiel prvým čítaním v Poslaneckej snemovni. Jeho hlavným cieľom je, aby dôležité organizácie zavádzali preventívne kroky na posilnenie svojej kyberbezpečnosti.
Zdroj feed teraz.sk
