„Téma a situácia, v ktorej ju chcem prezentova? si vyžaduje formu. Mám rád všetky autorské polohy, okrem polohy ´m?tvy chrobák´,“ takto pre TASR okomentoval svoju autorskú rozmanitos? tvorca divadelných hier, poviedok, románov ?i komentárov.
Silvester Lavrík sa narodil 24. januára 1964 v Spišskom Štiavniku. Po absolvovaní Pedagogickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Prešove pôsobil ako u?ite? sloven?iny a výtvarnej výchovy. V roku 1991 založil v Bánovciach nad Bebravou amatérske divadelné združenia BáPoDi – Bánovské pokútne divadlo, v ktorom dodnes pôsobí ako jeho kme?ový autor a režisér.
„Vplyv na moje smerovanie venova? sa divadlu a literatúre mal ako prvý triedny u?ite? a sloven?inár na základnej škole v Spišskom Štiavniku, pán Haná?ek, po ?om riadite? popradského gymnázia a ve?ký divadelník Augustín Kuchár a významne do môjho osobnostného smerovania prevraveli aj u?itelia z prešovskej univerzity Karol Horák, Stanislav Rakús ?i Dušan Srvátka,“ zaspomínal si Lavrík na ?udí, ktorí mali na neho výrazný vplyv.
Absolvoval aj štúdium divadelnej réžie na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kde zažil ?alšie vzácne a vplyvné stretnutia s Vladimírom Strniskom, Martinom Porubjakom, Vladimírom Štefkom a Milanom Lasicom.
K literatúre mal však blízko už od detstva. „Odmala som ?ítal ako lykožrút. Cez všetko, ?o sa mi dostalo pod ruku a vo?alo buni?inou, som sa musel a chcel prehrýz?. Moje ranné ?itate?ské zážitky sú spojené s antológiou rozprávok od bratov Grimmovcov, u nás vyšla pod názvom Smolný Peter a dostal som ju pod strom?ek. A potom to už išlo rýchlo a zbesilo, tak ako to predpisoval zoznam povinného ?ítania, ?o mimochodom nebol vôbec zlý koncept výu?by literatúry, len málokde a málokedy bol dobre realizovaný. Neskôr sa pridali autori ako Klapka, Lodge, Márquez, Heller, Trumbo, bratia Strugackí, Lem ?i Vonegut jr.,“ priblížil dramatik a prozaik.
Ako režisér pracoval v Slovenskom rozhlase, v divadlách v New Yorku, ?vove, Budapešti, Prahe, Brne, ?eských Bud?joviciach, Ostrave, Bratislave, Banskej Bystrici, Trnave ?i v Martine. Od roku 2000 bol umeleckým šéfom Mestského divadla Zlín. V rokoch 2005 – 2009 zastával post riadite?a Rádia Devín a v rokoch 2009 – 2011 pôsobil ako projektový manažér Rádia Litera a Rádia Klasika. V sú?asnosti je riadite?om Základnej umeleckej školy Dezidera Kardoša v Bánovciach nad Bebravou a na Divadelnej fakulte VŠMU externe vedie ateliér autorského divadla.
Jeho divadelná hra Katarína (1995) získala prvé miesto po?as ude?ovania Cien Alfreda Radoka v roku 1996. Cenu Ministerstva kultúry SR Za tvorivý ?in roka dostal za hru Zátišie s matkou (1996). Rovnakého ocenenia sa spolu s Karolom Horváthom do?kal aj v roku 1999 za úpravu textu Hájnikova žena. Prvé miesto s divadelnou hrou Uschni láska moja obsadil v sú?aži Dráma 2000. Medzi jeho ?alšie divadelné hry patria Svety za dedinou (1999), Sota (2001), Valašské remazúry (2001), ?i Žltá, žltá ?alia (2003).
Ako prozaik debutoval v roku 2002 zbierkou poviedok Allegro barbaro. O dva roky neskôr vydal novelu Villa Lola. V roku 2005 sa predstavil zbierkou poviedok Zlodeji a nasledujúci rok zbierkou prozaických textov Perokresba.
Prvý román s názvom Zu, ktorý sa dostal do finálovej desiatky literárnej sú?aže Anasoft litera, vydal v roku 2011. O rok neskôr mu vyšiel poviedkový román Naivné modlitby.
Výrazne zarezonoval jeho historický román Nede?né šachy s Tisom (2016), ktorý sa tiež ocitol vo finálovej desiatke Anasoft litery (2017). V roku 2018 dostal za román Cenu Jána Johanidesa. K historickej téme sa vrátil aj v románe Posledná (k&k) barónka z roku 2019.
Dej románu Nede?né šachy s Tisom sa odohráva po?as vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945). V Poslednej (k&k) barónke zasa opísal osud barónky Margity Czóbelovej, ktorá žila v rokoch 1891 – 1972. Na otázku ako sa dejinné udalosti vojnovej Slovenskej republiky ?i komunistického totalitného ?eskoslovenska odrážajú na našej sú?asnosti, Lavrík odpovedal: „Ako nelie?ený vred, zanedbaná duševná hygiena a úporne ututlávané rodinné tajomstvá.“
Detskému ?itate?ovi venoval knihy Ester a Albatros (2004), Ester a Turáci (2012) a Ježko a iné prskavky (2011), ktoré napísal a ilustroval pod pseudonymom Hana Naglik.
V sú?asnosti ide rukopis jeho nového románu Predpove? na zajtra na prvú korektúru. Zaoberá sa vyhliadkami obyvate?ov Slovenskej republiky na najbližších pä?desiat rokov. „V týchto d?och s Borisom Lenkom, Milošom Želez?ákom, Jánom Boleslavom Kladivom a Tá?ou Pauhofovou dokon?ujeme audionahrávku hudobno-slovného diela, ktoré pracovne nazývame Striptíz nepou?ite?nej krásy,“ doplnil pre TASR Silvester Lavrík.
Zdroj feed teraz.sk
