Maliarku Šimerovú-Martinčekovú a fotografa Martinčeka spájalo puto

Bratislava 7. júna (TASR) – V bratislavskej Galérii Nedbalka je výstava Maliarka a fotograf: Umenie v dvoch perspektívach. Predstavuje tvorbu Ester Šimerovej-Martinčekovej a Martina Martinčeka. „Obaja zastávajú v dejinách slovenského výtvarného umenia nezastupiteľné miesto a oboch spájalo silné puto. Napriek nepriazni osudu stáli po svojom boku až do Martinčekovej smrti v roku 2004,“ uvádza galéria k umelcom, ktorých spolužitie malo vplyv i na ich tvorbu. Výstava potrvá do 14. septembra.

Ester Šimerová-Martinčeková študovala maliarstvo v Paríži, kolíska svetovej moderny výrazne ovplyvnila jej tvorbu. „Vo Francúzsku študovala päť rokov, čo nebolo v našich zemepisných šírkach obvyklé. Jej učiteľmi boli významný francúzsky výtvarník Fernand Léger či ruská emigrantka Alexandra Exter,“ približuje kurátorka výstavy Alexandra Kočišková s tým, že po ukončení štúdia sa výtvarníčka vydala za lekára Františka Šimera a s manželom sa vrátila do Bratislavy.

Šimerovej tvorbu i život nepriaznivo ovplyvnila druhá svetová vojna. V roku 1943 jej nacisti popravili manžela. Dva roky po vojne sa Šimerová vydala za Martina Martinčeka, absolventa práva, ktorý pri autonehode prišiel o manželku, dve deti i otca. Prezidiálneho šéfa Úradu predsedníctva Slovenskej národnej rady v Bratislave vo februári 1948 uväznili. Martinčeka z väzenia síce prepustili, ale na pôvodnú pozíciu sa nevrátil a v roku 1951 bol nútený odísť z Bratislavy. Ester nasledovala manžela a presťahovali sa na jeho rodný Liptov. „Nasledujúce roky boli pre nich náročné, čo ovplyvnilo aj Šimerovej tvorbu. Keďže nemala ateliér, upustila od olejových farieb a venovala sa predovšetkým kresbe a pastelu,“ poznamenáva Kočišková.

Martinček sa vrátil k záľube z mladosti – fotografii. Putoval po liptovskej krajine a snažil sa zviditeľniť nepovšimnuté reálie. „Zo začiatku predovšetkým prírodniny, na ktorých ho oslovovala najmä ich štruktúra. V roku 1957 sa stal členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a v roku 1961 umelcom v slobodnom povolaní,“ pripomína galéria obdobie, v ktorom sa mení aj charakter Martinčekovej tvorby. „Posúva sa smerom od náhodného zaznamenávania a zviditeľňovania k systematickej práci. Na svojich fotografiách zachytáva liptovskú krajinu, prírodniny a vidieckych ľudí,“ dodáva kurátorka s tým, že vystavené diela pochádzajú práve zo 60. rokov 20. storočia a sú považované za vyzretú tvorbu autora.

Spoločenské zmeny v 70. rokoch nemali na umeleckú dvojicu výraznejší vplyv, zrejme aj preto, lebo žili a tvorili mimo centra. „Obaja majú za sebou množstvo samostatných a skupinových výstav doma i v zahraničí a svojou tvorbou sa stali významnými osobnosťami slovenského výtvarníctva,“ uzatvára galéria. K výstave vydala aj rovnomenný katalóg.