Na štúdii sa podie?ali vedci z Oxfordskej univerzity, Univerzity v Stirlingu a Morského biologického laboratória (MBL) vo Woods Hole v americkom štáte Massachusetts.
Vedci skúmali bdeloidky, malé sladkovodné živo?íchy z radu vírnikov. Zvy?ajne dosahujú d?žku iba 150 až 700 mikrometrov (m), no i tak majú hlavu, ústa, ?revá, svaly a nervy ako iné živo?íchy.
Bdeloidky po vystavení hubovej infekcii aktivovali stovky génov získaných od baktérií a iných mikróbov. Niektoré z nich produkovali rezistentné prostriedky, napríklad antibiotiká a iné antimikrobiálne látky, uvádza štúdia.
Predchádzajúci výskum zistil, že bdeloidky zbierajú DNA zo svojho okolia už nieko?ko miliónov rokov, táto štúdia je však prvá, ktorej sa podarilo zisti?, že ich využívajú na boj proti chorobám. Nie je známe, že by akýko?vek iný živo?ích v takej ve?kej miere preberal gény od mikróbov.
Vedci predpokladajú, že bdeloidky môžu významne pomôc? pri h?adaní nových druhov liekov na lie?bu bakteriálnych a mykotických infekcií u ?udí. Antibiotiká sú ve?mi dôležitým prvkom modernej medicíny. Ich ú?innos? však klesá, pretože mikróby si proti nim pestujú odolnos?. Vo svojej júnovej správe na to opätovne upozornila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Farmaceutický priemysel pri vývoji nových antibiotík však ?asto naráža na to, že množstvo potenciálnych antibiotík je pre ?udí toxických alebo vyvoláva ved?ajšie ú?inky, preto možno na lie?bu použi? iba niektoré z nich. Látky produkované bdeloidkami preto môžu by? k?ú?om k bezpe?nejším novým antibiotikám.
Otázkou zostáva, pre?o sú bdeloidky jedinými živo?íchmi, ktoré si v takej vysokej miere poži?iavajú užito?né gény od mikróbov.
Tim Barraclough z Oxfordskej univerzity predpokladá, že dôvodom môže by? neexistencia sam?ích bdeloidiek. Z vají?ok týchto živo?íchov sa liahnu ich presné genetické kópie a vznikajú bez pohlavného styku alebo inej formy oplodnenia. Jedna z teórií predpokladá, že poži?iavanie génov z okolia bdeloidkám je tu preto, aby spestrilo ich genóm, ktorý by bol inak príliš náchylný na choroby.
„Ak by bdeloidky nenašli spôsob, ako si zmeni? gény, mohli by vyhynú?. Týmto sa možno vysvet?uje dôvod, pre?o si bdeloidky poži?ali to?ko génov, najmä takých, ktoré im umož?ujú úspešne bojova? s infekciami,“ dodáva Barraclough.
„(Skúmané) bdeloidky používali stovky génov, aké sme u iných živo?íchov nevideli. Ich antibiotické recepty sú zaujímavé, niektoré gény dokonca môžu ma? rastlinný pôvod. Výsledky štúdie rozvíjajú príbeh o prí?inách a spôsoboch prechodu génov medzi rôznymi formami života,“ uviedol Reuben Nowell z Univerzity v Stirlingu.
Zdroj feed teraz.sk
