Celé Slovensko teraz vie, aké dôležité je kontrolovať si elektronickú schránku, lebo ak to človek zanedbá alebo na to zabudne, môže ho tá zábudlivosť stáť pekných pár tisíc, dokonca aj desiatok tisíc, alebo aj rovných sto.
Názorne to v týchto dňoch celému udivenému národu ilustruje poučný prípad ministra vnútra Šutaja Eštoka, na ktorého podali v lete žalobu na ochranu osobnosti čurillovci a kontumačne to na súde vyhrali, lebo zaneprázdnený minister nemal čas reagovať na poštu vo svojej elektronickej schránke, nenastúpil na „ihrisko“…. a blamáž a finančná škoda je na svete. Ponechajme stranou fakt, že sa súd neunúval zabezpečiť, aby mu súdna obsielka prišla inou cestou, než je tá elekronická schránková. Niečo sa bude musieť zmeniť, aby sa takéto prípady nestávali a nič netušiaci ľudia nevyšli na psí tridsiatok bez boja.
Ja mám ale iný nápad, ktorý možno stojí za chvíľu letmej pozornosti. Najlepšie a najistejšie sa podľa mňa vyhrá taký súdny spor v prípade žaloby na ochranu osobnosti, ku ktorému vôbec nedôjde, lebo niet žiadnej žaloby. Ako novinár s praxou komentovania viac ako 35 rokov sa jednoducho rutinne vyhýbam vo svojich článkoch a komentároch riziku, že napíšem niečo, za čo by ma ktosi mohol žalovať. Jednoduché, nie? Dá sa to? Samozrejme, že sa to dá. Ono sa totiž dá napísať alebo povedať takmer všetko. Ale tak, že to nezakladá príčinu, aby ma ktosi žaloval. Všeličo sa dá pri troche elementárnej šikovnosti vyjadriť aj medzi riadkami, prípadne tak, že síce človek napíše o niekom, že sa čosi stalo alebo sa ktosi čohosi vážneho dopustil, ale neuvedie jeho meno a priezvisko, hoci z textu a stavu informovanosti verejnosti je každému okamžite jasné, o koho ide. Alebo človek uvedie meno aj priezvisko, ale invektívu šikovne zabalí tak, že to celé vyznie skoro ako pochvala….. Čudujem sa inteligentným ľuďom, lebo minister Šutaj Eštok určite inteligentný je, že si nedajú pozor a nevyjadria sa tak, že by síce každý rozumel o čom a o kom to je, ale nedalo by sa žalovať to.
Niekto mi samozrejme môže oponovať v štýle „Zoldy netáraj, takto by sme sa v politickom boji nikam nedostali“. Pokojne so mnou nesúhlaste. Napriek tomu hovorím, že napísať alebo povedať sa dá prakticky všetko, ide len o to ako, aby to nebolo žalovateľné. Bolo by to na dlhšie vysvetľovanie aj s názornými príkladmi a ukážkami modelových situácií, ale toto si vyžaduje okrem nutnej praxe aj zdravý inštinkt a racionálnu obozretnosť. Na to nemusí mať človek veľký doktorát PhD z práv. Načo sa vrhať strmhlav do situácií, ktoré smrdia hrozbou žaloby na ochranu osobnosti? Škoda času, nervov, a v konečnom dôsledku aj peňazí. A ak už s niečím explozívnym verejne na bubon, lebo to vyzerá ako presvedčivá tutovka, tak nech to je sakramentsky dobre podložené nepriestrelnými dôkazmi a overenými svedectvami, ktoré sa nedajú spochybniť. Len tak hádzať po niekom extrémne inkriminujúcimi verejnými vyjadreniami….. nemá význam. Alebo má, ale potom nech sa nik nečuduje, že bude MUSIEŤ chodiť po súdoch. Lebo súd nie je práve najpríťažlivejšie miesto na trávenie voľného času, a prehrať súdny spor nie je nič príjemné, ako ukazuje aj najnovší medializovaný prípad.
Zdroj telegram
