Vo svojom prejave na Dukle sa premiér Fico na chví?u pristavil pri porovnaní svojej vla?ajšej situácie poraneného premiéra po Cintulovej stre?be do jeho tela v oblasti brucha a situácie vojaka s podobným poranením vnútorností v sychravej blativej noci bojov o ovládnutie priesmyku na ceste oslobodite?ov na naše územie.
On – premiér – uprostred pokro?ilej civilizácie za bieleho d?a na námestí v Handlovej, v bleskovej opatere lekárov tamojšej nemocnice, vzápätí ihne? prevážaný helikoptérou do špi?kovej nemocnice v Bystrici – rovno na operáciu v rukách tímu najlepších chirurgov – a na druhej strane vojak, zomierajúci na priestrel krvácajúcich vnútorností na zablatenom bojisku Duklianskeho priesmyku, nanajvýš, ak vôbec, s nejakou bezmocnou ošetrovate?kou, ktorá mu v tých krutých bojových podmienkach mohla da? ako umierajúcemu najviac tak krížik na ?elo.
Ne?udujem sa premiérovi Ficovi, že ho to osobné porovnanie v slávnostných chví?ach spomienok na Dukle napadlo.
M?a vzápätí napadlo ešte aj nie?o iné: Akí museli by?, a ur?ite aj boli, vtedajší ?udia ako celok telesne aj duševne odolnejší a húževnatejší, hoci sa vtedy nežilo ani z?aleka v takom relatívnom blahobyte a pohodlí ako dnes? Pravdepodobne, skoro ur?ite, boli aj zdravší v porovnaní so sú?asnými chor?avými generáciami. Nik z tých bojujúcich ?eskoslovenských vojakov a vojakov ?ervenej armády nemal vtedy chladovú alergiu, nemal pe?ovú ?i prachovú astmu, nenosil v koženej brašne spásonosný bronchodilata?ný Ventolin ako má dnes pri sebe najmenej polovica žiakov každej triedy, nemal alergiu na všetky možné potraviny, netrpel nadváhou a z nej už v mladom veku aj cukrovkou a najrôznejšími civiliza?nými neduhmi, nepotreboval hne? psychoterapeuta kvôli každej prkotine a nekýchal v tých zákopoch sto razy ke? ho ofúkol studený októbrový vietor s daž?om od Baltiku.
Dnešný ?lovek je hne? celý nevrlý a má po nálade ako ho kdesi vonku na výlete zastihne trochu studenšia daž?ová prehánka, ponáh?a sa rýchle najkratšou cestou do sucha a tepla, najlepšie hne? pod horúcu sprchu. Po nej okamžite siaha po teplom ?aji s medom od mamy a rovno vycmú?a pre istotu naraz aj tri Strepsilsy, lebo takí sme dnes žia? hákliví a ustarostení. Že ak nás, cint?avky, plné chronických neduhov, vonku trochu ofúkne, už sa vidíme s chrípkou v posteli, na všetko hne? spásonosná vakcína a plné vrecia vitamínov z vo?avej lekárne, spolu s lamentovaním, že ?o všetko nám zase už od októbra hrozí a ?ím sa treba štandopéde necha? do ramena zao?kova?, aby sme neprepásli farmaceutickými firmami odporú?aný termín. A hlavne nezabudnú? v?as aj na následnú potvrdzujúcu opakovanú dávku, ako ?a na to v médiách výslovne upozor?ujú všakovakí odborníci v bielom, ?o nemajú radi stato?ného ortopéda Petra Kotlára. Pre istotu bez príbalového letáka k liekom o ú?inkoch a spôsobe ich správneho užívania ani na krok!
Myslíte si, že toto všetko mali k dispozícii tí otužilí, zimou a vetrom oš?ahaní a útrapami vojny zocelení vojaci na Dukle v októbri 1944 ke? im v drsných Svidníckych horách ?vrkala v ?ažkých ?ižmách a bagandžiach v zákopoch, plných reumatického a artrotického blata, ?adová páchnuca voda? To nebola partia bezstarostných bratislavských študentov politológie s ruksakmi, plnými dobrôt, na víkendovom výlete s mobilmi za krásami Polonín – tí sa nemali kam schova? pred zimou, chladom a daž?om. Im to všetko svinstvo muselo schnú? za pochodu na tele alebo rovno v blate, cez ktoré sa plazili v pa?be k najbližšej slovenskej kóte, že by ich ani vlastná matka a copatá snúbenica Marusia doma vo Sverdlovsku nespoznala, ak by pri tom pravda nestúpili na zákernú nemeckú mínu a bol by všetkému koniec.
Kto z dnešných late?kových mladých by nie?o také zvládol? To by bol hne? milión výhovoriek pre?o nemôžu opusti? svoju kaviare? alebo vsta? od notebooku v teplej detskej izbe s naplno pusteným ústredným kúrením.
Zdroj telegram
