Za jednoznačného favorita prezidentských volieb sa označoval predseda Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) Mahmúd Abbás, ktorý bol zároveň aj kandidátom hnutia Fatah. Proti nemu sa postavilo ďalších šesť kandidátov. Podľa Ústrednej volebnej komisie malo právo zúčastniť sa na voľbách, ktoré sa konali 9. januára 2005, približne 1,8 milióna Palestínčanov vo veku viac ako 18 rokov, ale do voličských zoznamov sa ich zapísalo len takmer 1,3 milióna.
Predpovede sa naplnili – vtedy 69-ročný Mahmúd Abbás suverénne zvíťazil, keď získal 62,52 percenta hlasov. Jeho najväčší súper, 51-ročný nezávislý kandidát Mustafa Barghútí dostal od voličov 19,48 percenta hlasov. Na prezidentských voľbách sa zúčastnilo približne 62 percent oprávnených voličov.
Hoci Abbása zvolili na štvorročné funkčné obdobie s možnosťou uchádzať sa o funkciu už iba raz, post palestínskeho prezidenta zastáva dodnes. Ústredný výbor OOP totiž 16. decembra 2009 rozhodol, že Abbásovo funkčné obdobie sa predĺži na neurčitý čas.
Už po oznámení predbežných výsledkov volieb Abbás pred členmi a stúpencami hnutia Fatah vyhlásil, že svoje presvedčivé víťazstvo v prezidentských voľbách venuje Jásirovi Arafatovi. Súčasne sa zaviazal, že vynaloží maximálnu snahu s cieľom ukončiť utrpenie širokých vrstiev palestínskeho obyvateľstva.
V prezidentských voľbách išlo aj o obnovenie stagnujúcich mierových rozhovorov s Izraelom. Práve preto Abbás už pred voľbami zdôraznil, že ak bude zvolený za prezidenta, bude sa usilovať o čo najrýchlejšie obnovenie týchto rokovaní.
Rokovania sa konali v rámci Medzinárodného mierového plánu pre Blízky východ, známeho aj pod označením cestovná mapa. Plán vypracovalo tzv. kvarteto – Spojené štáty americké, Ruská federácia, Európska únia a Organizácia Spojených národov (OSN).
Mahmúd Abbás, ktorý je považovaný za muža kompromisu a za umierneného politika, sa narodil 26. marca 1935 v meste Safed, ktoré dnes leží na severe Izraela. Medzi Palestínčanmi je známy pod menom Abú Mázin. Po vzniku štátu Izrael utiekol s rodinou v roku 1948 počas arabsko-izraelskej vojny do Sýrie. V roku 1958 ukončil štúdium práva na univerzite v Damasku a v roku 1982 získal na Inštitúte orientálnych štúdií v Moskve doktorát z histórie.
Spolu s ďalšími palestínskymi predstaviteľmi spoluzakladal koncom 50. rokov minulého storočia hnutie Fatah a od roku 1968 je členom OOP. V rokoch 1984 – 2000 bol vedúcim oddelenia OOP pre medzinárodné vzťahy, v januári 1985 a v októbri 1987 navštívil aj bývalé Československo.
Ako vedúci medzinárodného oddelenia OOP pomáhal koncom 70. rokov 20. storočia nadväzovať kontakty s izraelskými mierovými skupinami. Bol kľúčovým architektom izraelsko-palestínskych mierových rokovaní a dohôd z Oslo v roku 1993 o vytvorení Palestínskej samosprávy.
V júli 1995 sa vrátil z exilu na západný breh Jordánu (Predjordánsko) a v apríli nasledujúceho roka ho zvolili za generálneho tajomníka OOP. V marci 2003 sa stal prvým premiérom palestínskej vlády, ale už v septembri 2003 z tejto funkcie odstúpil. Po smrti Jásira Arafata sa stal predsedom OOP a 9. januára 2005 ho zvolili za nového palestínskeho prezidenta.
Zdroj feed teraz.sk
