Najostrejší kritik vlády premiéra Viktora Orbána terajšej vláde vytkol, že sa jej nepodarilo z Bruselu na tento ú?el dosta? žiadne finan?né prostriedky.
K srbským hraniciam Magyara odprevadil bývalý ná?elník generálneho štábu Romulusz Ruszin-Szendi, ktorý je v strane expertom na bezpe?nostnú politiku. Pod?a Ma?ara plot chráni bezpe?nos? celej Európy, vie si teda predstavi?, že na náklady na údržbu hrani?ných zábran po nástupe jeho strany k moci by prispela aj EÚ.
Pod?a neho je v poriadku, že vláda pre vážnos? situácie nevyhlásila verejné obstarávanie na stavbu južného hrani?ného plota, avšak nemôže akceptova?, že odvtedy kabinet nezverejnil, ktoré firmy sa na výstavbe podie?ali a pre?o boli tieto projekty predražené. „Ke? sa TISZA dostane k moci, zverejníme príslušné dokumenty,“ pod?iarkol.
Oplotený srbsko-ma?arský hrani?ný úsek je dlhý 175 kilometrov a podobnými zábranami je zabezpe?ená aj polovica 300-kilometrového úseku hraníc Ma?arska s Chorvátskom. Na opatrenia súvisiace s ochranou vonkajších hraníc Únie vynaložila ma?arská vláda takmer dve miliardy eur.
Od Orbána ?alej Magyar o?akáva odpovede aj na to, ako je možné, že viacerí z 2200 prepustených prevádza?ov z väzenia sa mohli dopusti? nových trestných ?inov a pre?o 25 z nich muselo ís? opä? za mreže.
Nariadenie vlády z apríla 2023 umožnilo prepustenie právoplatne odsúdených zahrani?ných prevádza?ov. Dotknuté osoby umiestnené do takzvanej reintegra?nej väzby museli v zmysle uvedeného nariadenia po prepustení na slobodu opusti? krajinu do 72 hodín. Kabinet svoj krok zdôvodnil tým, že EÚ neprispieva na náklady pri ochrane hraníc, ako aj tým, že Brusel trestá Ma?arsko za preplnené väznice. Prepustenie prevádza?ov prinieslo ma?arskému rozpo?tu významné úspory a znížilo tiež pre?udnenos? väzníc, argumentovalo vtedy ministerstvo vnútra.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Zdroj feed teraz.sk