Jeho skladby zazneli vo filme Pláž (2000) či v „bondovke“ Zajtrajšok nikdy nezomiera (1997). Okrem vlastnej tvorby Moby produkoval a remixoval hudbu pre Davida Bowieho, Michaela Jacksona alebo The Smashing Pumpkins.
Americký hudobník, spevák, skladateľ a producent, ktorý si zahral aj na trenčianskom hudobnom festivale Pohoda(2011), bude mať vo štvrtok 11. septembra 60 rokov.
Prezývku Moby mu rodičia dali podľa románu Biela veľryba (Moby-Dick), ktorý napísal jeho prastrýko Herman Melville. Moby je tiež fotografom a aktivistom. Na jednej ruke má zreteľne vytetované slovo „práva“, na druhej ruke slovo „zviera“. Ďalšie výrazné tetovanie na krku pripomína, že je vegán.
Richard Melville Hall sa narodil 11. septembra 1965 v New Yorku. Jeho matka bola zdravotná sestra. Otec, profesor chémie, zomrel pri autonehode, keď mal budúci hudobník dva roky.
Svoju hudobnú kariéru začal v punkových formáciách. Neskôr sa začal zaoberať elektronikou a kombináciami najrôznejších hudobných vplyvov. Ale čím ďalej, tým viac ho to tiahlo k individuálnej tvorbe. Keď sa naučil, ako mixovať nahrávky, videl v tom hotovú mágiu.
Začal vystupovať v kluboch ako dídžej a jeho popularita prudko rástla. Jeho prvá úspešná skladba Go (1991) sa okamžite dostala na vrchol hudobných hitparád. Basová linka piesne bola inšpirovaná televíznym seriálom Twin Peaks.
V roku 1995 vydal album Everything Is Wrong, ktorý si získal priazeň kritiky a komerčne sa mu tiež nedarilo zle. Ambiciózny umelec však nebol spokojný. Rozhodol sa preto elektroniku opustiť a o rok vydal punkrockový album Animal Rights.
Podľa manažéra Ericka Härleho mu tento projekt takmer zničil kariéru. Jednak sa v tom čase začalo dariť elektronickej hudbe a hudobník zmenou štýlu zmiatol expertov aj poslucháčov, ktorí nevedeli, kam ho majú zaradiť.
Vrcholom Mobyho tvorby je piaty štúdiový multihitový album Play (1999). Jedinečná zmes elektronických beatov so samplami starých bluesových a gospelových nahrávok si našla odozvu u širokého publika. Album dosiahol obrovský komerčný úspech a všetky jeho skladby boli licencované na použitie vo filmoch, televíznych programoch či reklamách. Album získal aj nomináciu na Grammy a stal sa jedným z najpredávanejších elektronických albumov všetkých čias.
Ďalší album 18 (2002) síce získal zlaté a platinové ocenenie vo viacerých krajinách, jeho predajnosť však bola trojnásobne nižšia ako pri albume Play. Medzi hosťami, ktorí sa na ňom podieľali, bola Sinéad O’Connorová, gospelový zbor The Shining Light, dievčenské trio Azure Ray či newyorský raper Mike Geronimo. Samotný Moby si zaspieval v dvoch skladbách.
Na úspech albumu Play sa snažil nadviazať aj platňou Hotel (2005), na ktorej sa nachádzajú dva z jeho najväčších európskych hitov – Lift Me Up a Slipping Away.
Nasledoval album najväčších hitov Go: The Very Best of Moby (2006), ako aj ďalšie radové platne Last Night (2008), Wait for Me (2009) a Destroyed (2011). Pokračoval nahrávkami Innocents (2013) a These Systems Are Failing (2016), ktorý vydal pod menom Moby & the Void Pacific Choir.
Album Reprise (2021) prináša to najlepšie z jeho tridsaťročnej hudobnej kariéry. Spolu s budapeštianskym umeleckým orchestrom na albume opätovne predstavuje svoje najznámejšie klasiky a hymny s novými aranžmánmi – ako pre orchester tak aj pre akustické nástroje. Reprise obsahuje Mobyho najznámejšie skladby Go, Extreme Ways, Natural Blues a Why Does My Heart Feel So Bad?
Vlani vydal album Always Centered at Night a po viac než desiatich rokoch vyrazil na turné. Podľa AFP všetok výťažok zo vstupného venoval na boj za práva zvierat.
Moby v roku 2002 vystúpil na záverečnom ceremoniáli zimných olympijských hier v americkom Salt Lake City a v roku 2003 bol hlavnou hviezdou na britskom hudobnom festivale Glastonbury.
Osobitým spôsobom rozpráva o svojom búrlivom osobnom živote a pestrej hudbe v životopisnom dokumente Moby Doc (2021). Atraktívne rozhovory spolu s koncertnými a archívnymi zábermi divákom ponúkajú neprikrášlený pohľad na tohto umelca.
Veľa traumatizujúcich zážitkov spomenul v dvoch životopisných knihách Porcelain: A Memoir (2016) a Then It Felt Apart (2019). Najmä druhá publikácia je plná šokujúcich osobných priznaní a informácií o bujarých závislostiach.
Zdroj feed teraz.sk
