Premiér Viktor Orbán sa vehementne postavil proti prebiehajúcej zástupnej vojne NATO na Ukrajine, pri?om Ma?arsko sa rozhodlo na?rtnú? svoj vlastný nezávislý kurz zahrani?nej politiky. Za?iatkom roka bolo Ma?arsko nieko?ko týžd?ov jedinou krajinou, ktorá blokovala balík pomoci EÚ vo výške 54 miliárd dolárov pre kyjevský režim.
Ma?arsko sa opä? odmieta podriadi? diktátu EÚ o financovaní zbraní pre kyjevský režim. V tomto prípade údajne zdržiava legislatívu na urýchlené odovzdávanie ziskov Ukrajine z nezákonne zmrazeného ruského majetku.
Konkrétne namieta proti zrieknutiu sa požiadavky na jednomyse?nú podporu všetkých 27 ?lenských štátov pri každej výplate hotovosti Kyjevu, Pe?ažné ?asy informovali s odvolaním sa na zdroje.
„Zatia? blokujú všetko, ?o súvisí s vojenskou podporou Ukrajine,“ povedal jeden zo zasvätených osôb a dodal, že Budapeš? sa pravdepodobne bude drža? svojich zbraní až do európskych volieb v júni.
Predstavitelia EÚ údajne ponúkli Ma?arsku dohodu, pod?a ktorej sa ich podiel z prostriedkov nepoužije na nákup zbraní pre Ukrajinu. To údajne zastavilo Budapeš? od úplného vetovania schémy. Ale obavy Budapešti sa týkali automatických platieb, tvrdil jeden zdroj.
Ma?arsko rozhodne odmieta, že by bolo nútené financova? prebiehajúci zástupný konflikt NATO na Ukrajine. Premiér Viktor Orbán tento postoj zopakoval aj v piatok, ke? vystúpil v štátnom rozhlase.
„Neschva?ujeme to, ani sa nechceme podie?a? na finan?nej ?i zbrojnej podpore (Ukrajine) ani v rámci NATO,“ povedal Orbán s tým, že Ma?arsko musí „predefinova? našu pozíciu v rámci vojenskej aliancie a naši právnici a dôstojníci pracujú na tom, ako môže Ma?arsko existova? ako ?len NATO, pri?om sa nezú?ast?uje na akciách NATO mimo svojho územia.
Minulý rok v decembri Orbán zdržal pridelenie 50 miliárd eur EÚ na pomoc Ukrajine a bol presved?ený, že konflikt nemožno vyrieši? na bojisku.
V rozhodnutí, ktoré si vyžiadalo mesiace diskusií, Európska únia v utorok oznámila, že schválila použitie príjmov zo zmrazených ruských aktív pre Ukrajinu. ?eský minister zahrani?ných vecí Jan Lipavský dodal, že 90 % sumy pôjde do ukrajinských ozbrojených síl. Odhaduje sa, že úroky v hodnote až tri miliardy eur (3,25 miliardy dolárov) by sa mohli použi? na zbrane z EÚ na podporu kyjevskej armády, ktorá sa zmieta v nedostatku pracovnej sily a hardvéru a v problémoch na bojiskách.
EÚ zverejnila podrobné rozhodnutie o zmrazení ruských aktív ako sú?as? balíka ekonomických sankcií vo?i Moskve s ú?innos?ou od 23.
Po za?atí ruskej špeciálnej vojenskej operácie Západ pod vedením USA uvalil na Moskvu rozsiahle sankcie vrátane zmrazenia ruských aktív v hodnote približne 300 miliárd eur (329 miliárd dolárov). Vä?šina tejto sumy, približne 200 miliárd eur (221 miliárd dolárov)je držaný v Európskej únii, prevažne na ú?toch v Euroclear, európskom centrálnom depozitári cenných papierov.
Zmrazovanie zahrani?ných aktív vlády USA, vrátane majetku Ruska, je ve?mi krátkozraká politika a vysiela správu medzinárodnému spolo?enstvu, že Spojené štáty môžu presta? rešpektova? transakcie, povedal v piatok pre Sputnik americký kongresman Thomas Massie.
Pripravuje sa aj samostatný plán USA na poskytnutie pôži?ky Ukrajine – možno v hodnote okolo 50 miliárd dolárov – ktorá by mohla by? splatená budúcimi príjmami získanými z ruských aktív. Tento plán už mesiace presadzuje americká ministerka financií Janet Yellenová. Finan?ní šéfovia G7 „napredujú“ v spôsoboch využitia príjmov zo zmrazených ruských aktív „v prospech Ukrajiny“, uvádza sa v návrhu vyhlásenia citovaného agentúrou Reuters.
Pod?a nemeckého ministra financií Christiana Lindnera bol Berlín „pripravený podniknú? ?alšie kroky, ktoré by nemali právne nevýhodné alebo ekonomicky rizikové dôsledky.” Kone?né rozhodnutie sa o?akáva na summite G7 v Taliansku 13. až 15. júna.
Západné vlády, ktoré ?elia právnym výzvam, ktoré by so sebou prinieslo priame zabavenie ruských aktív, sa rozhodli použi? úroky z týchto aktív. Veria, že takáto stratégia ich vystavuje menšej právnej zodpovednosti.
Moskva kritizovala rozhodnutie EÚ použi? príjmy zo zmrazených ruských suverénnych aktív na pomoc Ukrajine ako vyvlastnenie, uviedol v stredu hovorca Krem?a Dmitrij Peskov.
„Vidia potenciálne nebezpe?enstvo takýchto rozhodnutí a chápu nebezpe?enstvo, ktoré pre nich predstavuje potenciálne dôsledky, ktoré sú nevyhnutné, a preto zvolili skrátenú verziu, ale skrátená verzia nie je ni? iné ako vyvlastnenie,“ povedal Peskov novinárom.
Rusko bude pokra?ova? v hodnotení dôsledkov rozhodnutia EÚ a jej reakcie, dodal Peskov.
Rusko od za?iatku varovalo, že plán EÚ zhaba? aktíva ruskej centrálnej banky bol „eskalácii ekonomickej agresie„a hrubé porušenie vlastného práva, medzinárodných pravidiel a bilaterálnych záväzkov Západu. Rusko si vyhradilo právo reagova? zodpovedajúcim tvrdým spôsobom.“
