24. marca si pripomíname výročie maďarského bombardovania Spišskej Novej Vsi z roku 1939. Maďarsko, ktoré sa neuspokojilo so ziskami z Viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 a pripojením 20% územia Slovenska a 12% územia Podkarpatskej Rusi, sa snažilo robiť ďalšie kroky k obnove Uhorska – alebo tzv. „Veľkého Maďarska“.
12. marca 1939 povolil Hitler Horthymu anexiu celého územia P. Rusi – dovtedy autonómnej časti Česko-Slovenska, ako aj okrajových území východného Slovenska.
Útok na východné Slovensko
Maďari túto možnosť okamžite využili. Už 14. marca Podkarpatskú Rus vojensky napadli. Počas jej obsadzovania sa dopúšťali najrôznejších atrocít; historici odhadujú počet obetí na strane obrancov, zajatcov a civilného obyvateľstva v marci 1939 na tri až štyri tisíc…
Dokončením okupácie Podkarpatskej Rusi 18. marca sa naplnil dlhoročný sen maďarskej a poľskej politiky o vytvorení spoločnej hranice vedúcej hrebeňmi Karpát. Pre okyptené Slovensko – od 14. marca už ako samotného štátu – bolo obkľúčenie dvoma nepriateľsky naladenými susednými štátmi – ktoré sa netajili snahou o jeho rozdelenie – existenčnou hrozbou. Tým skôr, že Maďarsko sa v agresii nezastavilo. Už v noci zo 14. na 15. marca 1939 sa maďarské jednotky pokúsili o prienik z Užhorodu na Zemplín. Narazili však na rázny odpor michalovských gardistov a dobrovoľníkov. 18. marca obsadili asi dvadsať obcí v údolí rieky Uh, pod Užockým priesmykom, ktoré rozhodnutím mierovej konferencie z r. 1919 patrili Slovensku, od konca 20. rokov však administratívne pripadli Podkarpatskej Rusi. Takto sa Maďari zmocnili dôležitej železničnej trate Čop – Užhorod – Užok.
S týmto smerom útoku niekdajšia čsl. či slovenská obranná stratégia, nerátali. Tým skôr, že maďarská diplomacia už 15. marca plne uznala Slovenský štát.
Už o týždeň, 23. marca v skorých ranných hodinách, vpadlo 40 tisíc maďarských vojakov z okupovanej P. Rusi na územie okresov Sobrance a Snina, obsadiac ďalších 74 obcí s vyše 40 tisíc obyvateľmi. Keď slovenské MZV adresovalo do Budapešti 23. marca protestnú nótu i ultimátum na stiahnutie vojsk, z Budapešti odpovedali, že ich armáda nevykonáva na Slovensku žiadnu operáciu, došlo vraj len k „omylom pri korektúre hraníc“.
Vojensky najrýchlejšie a najodvážnejšie zareagovali letci, vzlietajúci z letiska v Spišskej Novej Vsi, ktorá sa stala ohniskom slovenskej obrany.
A práve sem smeroval maďarský útok 24. marca 1939. Mesto bombardovalo deväť lietadiel Junkers 86, ktoré na letisko a mesto zhodili vyše 500 bômb. Tie poškodili či zničili sedem lietadiel a vyžiadali si životy 5 vojakov a 8 civilistov. Išlo o prvé bombardovanie cudzieho štátu v Európe pred vypuknutím druhej svetovej vojny. Udalosť vyvolala mimoriadny ohlas. Zdvihla sa vlna všeobecného odporu. Na obranu mladého štátu sa hlásilo 50 tisíc dobrovoľníkov – čo bol najväčší dobrovoľnícky nástup v slovenských dejinách 20. storočia. Prekvapil aj Budapešť, ktorá dovtedy vyhlasovala, že Slováci túžia po návrate k Maďarom.
Pokusy o vybojovanie územia ostali neúspešné; Hitler totiž už 24. marca večer nariadil ukončiť konflikt medzi dvoma „spojencami“. Lokálne boje však pokračovali. No po rozhodne prejavenom vojenskom odpore Slovákov a po podpise Ochrannej zmluvy SR s Nemeckom 23. marca sa už Budapešť neodvážila pokúsiť sa obsadiť ďalšie teritóriá.
Celkový počet obetí Malej vojny na slovenskej strane bol 35 životov. Na strane maďarskej armády medzi 23. a 28. marcom asi 25 životov.
Krátka vojna ukázala, že Slováci sa pri ochrane svojich hraníc nemôžu spoliehať na diplomatické deklarácie zo strany vierolomného suseda ale iba na účinné zabezpečenie hraníc a vlastnú súdržnosť.
Pamäťové vymazanie
Po roku 1945 sa o Malej vojne hovoriť a písať nemohlo. Zmienky o nej zmizli z učebníc i z literatúry. Pamätné tabule pripomínajúce Malú vojnu a jej hrdinov boli s návratom ČSR po druhej svetovej vojne odstránené. Ba muži, ktorí bránili vlasť so zbraňou v ruke, boli trestaní a súdení. V 50. rokoch mali nepríjemnosti ešte i pozostalí obetí bombardovania.
Krátka, no dôležitá vojna ostáva neznámou aj pre slovenských politikov. Vláda SR si hrdinov vojny neuctila nikdy. Národná rada Slovenskej republiky iba jediný krát, 24. marca 1998, v deň 59. výročia bombardovania Spišskej Novej Vsi. Na návrh poslanca HZDS Jána Volného (neskôr primátora tohto mesta), sa v parlamente hlasovalo o návrhu, minútou ticha si uctiť obete tohto barbarského činu. Zo 109 poslancov bolo za 99. Po vstupe maďarskej etnickej strany do vlády v roku 1998 sa slovenské národnoštátne tradície prestali pripomínať. Aj téma maďarskej agresie sa pre štát stala tabu. Nakrútené dokumentárne filmy o Malej vojne ostávajú v trezore STVR. Tzv. dobré susedské vzťahy, falošne a jednostranne ponímaná tolerancia či naoktrojovaná politická korektnosť zvíťazili nad historickou pravdou. Verme, že nie natrvalo…
Zdroj feed zsi.sk
