„Tých 13 bodov, ktoré som vo svojej reči predniesol, sa stanú programom Maďarskej aliancie. Chceme ich konzultovať s ľuďmi na vidieku, v mestách, s Maďarmi, s ostatnými národnosťami, ktoré žijú na juhu Slovenska, lebo chceme poznať aj ich názor,“ povedal Gubík. Body sa podľa neho týkajú oblastí, ako sú menšinové práva, regionálny rozvoj, ale aj podpora poľnohospodárov. Rokovania o nich chce viesť Maďarská aliancia s koaličnými a opozičnými stranami s hľadaním potenciálnych partnerov. Gubík pritom zdôraznil politickú filozofiu strany. „Nejdeme do toho podľa ideológií, ale podľa programu lokálneho patriotizmu, lebo pre nás sú najdôležitejšie tie záležitosti a témy, ktoré trápia maďarskú komunitu a občanov žijúcich v južných okresoch Slovenska,“ povedal novinárom.
V prípade Gyimesiho strana informovala, že členovia etickej komisie prijali rozhodnutie o jeho vylúčení jednohlasne a v súlade so stanovami. Okrem iného pritom posúdili, že „svojimi výrokmi dlhodobo a systematicky zastáva názory, ktoré nie sú v súlade s oficiálnym smerovaním Maďarskej aliancie“. Gyimesi sa v minulom volebnom období dostal do parlamentu na kandidátke OĽANO, v roku 2023 sa s hnutím rozišiel a prestúpil do Aliancie. Podľa Gubíka, ak sa politik do 15 dní neodvolá, bude rozhodnutie o jeho vylúčení platné. „Je to osočovanie členov vlastne celej strany a programových vyhlásení, to podľa mňa netolerujú v žiadnej modernej politickej strane,“ uviedol predseda k dôvodom vylúčenia.
Republiková rada taktiež odsúhlasila nový organizačný poriadok a vyhlásenie strany. V ňom sa vyjadrila aj k epidémii slintačky a krívačky s tým, že za najlepší spôsob pre riešenie sporných otázok medzi chovateľmi, samosprávami, odborníkmi a štátnymi inštitúciami považuje rokovanie. Vláda by podľa strany mala namiesto okamžitého usmrcovania celých vírusom nepostihnutých chovov v epicentrách epidémie uprednostniť menej drastické, no rovnako účinné postupy.
Republiková rada ďalej vyjadrila „zdesenie“ nad novelou zákona o neziskových organizáciách s tým, „že navrhovaný zákon by mohol mať zničujúci dosah na celú štruktúru mimovládnych (dobrovoľníckych) organizácií“. Kriticky tiež poukázala na tzv. Benešove dekréty. „Je úplne neprijateľné, že prezidentské dekréty založené na zásade kolektívnej viny sú aj po 80 rokoch súčasťou právneho poriadku krajiny a na ich základe je ešte stále možné štátom konfiškovať pozemky,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Zdroj feed teraz.sk
