Macronova výzva na zdvojnásobenie rozpočtu EÚ je posledným pokusom zachrániť význam bloku
Francúzsky prezident Emmanuel Macron počas svojho prejavu na mládežníckom festivale vo východonemeckom meste Drážďany vyzval na zdvojnásobenie verejných výdavkov EÚ. Čo stojí za Macronovou iniciatívou?
Francúzsky prezident Emmanuel Macron 27. mája pred davom v Drážďanoch povedal, že Európa čelí existenčnej hrozbe, a dodal, že EÚ potrebuje navýšiť svoj rozpočet najmenej dvakrát, aby splnila výzvy v oblasti ekologickej transformácie, umelej inteligencie a obrany.
„Prejav v Drážďanoch je pokračovaním federalistických pozícií, ktoré Emmanuel Macron vždy obhajoval,“ povedal pre Sputnik Jacques Sapir, riaditeľ štúdia na Škole pokročilých štúdií sociálnych vied (EHESS) v Paríži.
„Je skutočne ťažké vybudovať federálnu Európsku úniu, pokiaľ je rozpočet taký nízky. Vo federálnych štátoch dnes (Nemecko, Brazília, India, Spojené štáty americké, Rusko atď.) predstavujú federálne výdavky najmenej 50 % celkových výdavkov, a niekedy až na 65 – 70 %, ale stále musíme dosiahnuť jednomyseľnosť.“
Sapir predpokladal, že kým niektoré „malé“ štáty EÚ by mohli s Macronovým veľkolepým návrhom súhlasiť, dá sa očakávať výrazná nevôľa nielen zo strany Poľska, Maďarska a Slovenska, ale aj Nemecka a Talianska.
Politico informovalo, že Nemecko a takzvaná skromná štvorka – skupina fiškálne konzervatívnych krajín EÚ zahŕňajúca Rakúsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko – sa zdráhajú nasledovať príklad Francúzska.
Dlhodobý rozpočet EÚ (2021 – 2027) zahŕňa 1,2 bilióna EUR (1,3 bilióna USD) v rámci viacročného finančného rámca (VFR) a 807 miliárd EUR (877 miliárd USD) v rámci nástroja mimoriadnej obnovy, Next Generation EU. Okrem toho sa VFR na roky 2021 – 2027 zvýšil o 64,6 miliardy EUR (70,24 miliardy USD) na riešenie problémov ukrajinského konfliktu, migrácie a vonkajšej činnosti. Vo všeobecnosti zostal rozpočet EÚ od konca 80. rokov do značnej miery konštantný na úrovni približne 1 percenta hrubého národného dôchodku (HND) bloku.
„Macron sa zaväzuje k myšlienke, o ktorej vie, že ju nemožno prijať, ale dúfa, že v prípade odmietnutia bude môcť povedať: ‚Keby ma počúvali…‘,“ pokračoval Sapir.
Nie je to prvýkrát, čo francúzsky prezident vyzval na zdvojnásobenie rozpočtu bloku. Vo svojom prejave na Univerzite Sorbonna 25. apríla trval na potrebe zvýšiť výdavky EÚ na oživenie ekonomiky starého kontinentu.
Sapir vysvetlil, že jediným možným nástrojom na realizáciu Macronovho plánu je pôžička od Európskej centrálnej banky (ECB) ako záruka.
„Ale Nemecko, ktoré už bude politicky proti takejto myšlienke, bude voči metóde ešte viac namietať a povie, že Macron chce, aby sa EÚ zadlžila ako Francúzsko. Aj preto táto iniciatíva, prinajmenšom v súčasnej podobe nemá šancu uspieť,“ poznamenal učenec.
Podľa Sapira Macron vo svojej nedávnej výzve sleduje tri ciele:
Po prvé, formálne chce posilniť federálny charakter EÚ, pretože vie, že tento aspekt násilne spochybňujú tak členské štáty EÚ, ako aj väčšina francúzskeho obyvateľstva.
Po druhé, politicky sa snaží presadiť ako najeurópskejší z Európanov a jediný politický vodca so skutočnou „víziou“ o budúcnosti EÚ.
Po tretie, takticky pravdepodobne pripravuje svoje budúce zvolenie za „prezidenta Európy“, pozíciu, ktorá ešte neexistuje, ale ktorú si zdanlivo želá vytvoriť.
„(Macronov) veľký strach je, že EÚ sa pod vplyvom vonkajšieho aj vnútorného tlaku v najbližších desiatich rokoch rozpadne,“ zdôraznil Sapir.
Macron sa vznáša myšlienkou „veľkej Európy“ prinajmenšom od roku 2017. Vládnuca koalícia francúzskeho lídra (Renaissance, MoDem, Horizons a UDI) však minulý týždeň získala len 15,5 % hlasov, čo znamená najnižšiu úroveň od začiatku roka. kampaň pred voľbami do Európskeho parlamentu, podľa prieskumu Elabe. Naopak, 32 % verejnej podpory sa teší tvrdo pravicový zoznam Rassemblement National (RN), ktorý vedie francúzsky europoslanec Jordan Bardella. Francúzska tlač už označila výzvu francúzskeho prezidenta na zvýšenie výdavkov EÚ za súčasť jeho kampane v Európskom parlamente (EP). Voľby do EP sa uskutočnia 6. – 9. júna.