Francúzsky prezident Emmanuel Macron po?as svojho prejavu na mládežníckom festivale vo východonemeckom meste Dráž?any vyzval na zdvojnásobenie verejných výdavkov EÚ. ?o stojí za Macronovou iniciatívou?
Francúzsky prezident Emmanuel Macron 27. mája pred davom v Dráž?anoch povedal, že Európa ?elí existen?nej hrozbe, a dodal, že EÚ potrebuje navýši? svoj rozpo?et najmenej dvakrát, aby splnila výzvy v oblasti ekologickej transformácie, umelej inteligencie a obrany.
„Prejav v Dráž?anoch je pokra?ovaním federalistických pozícií, ktoré Emmanuel Macron vždy obhajoval,“ povedal pre Sputnik Jacques Sapir, riadite? štúdia na Škole pokro?ilých štúdií sociálnych vied (EHESS) v Paríži.
„Je skuto?ne ?ažké vybudova? federálnu Európsku úniu, pokia? je rozpo?et taký nízky. Vo federálnych štátoch dnes (Nemecko, Brazília, India, Spojené štáty americké, Rusko at?.) predstavujú federálne výdavky najmenej 50 % celkových výdavkov, a niekedy až na 65 – 70 %, ale stále musíme dosiahnu? jednomyse?nos?.“
Sapir predpokladal, že kým niektoré „malé“ štáty EÚ by mohli s Macronovým ve?kolepým návrhom súhlasi?, dá sa o?akáva? výrazná nevô?a nielen zo strany Po?ska, Ma?arska a Slovenska, ale aj Nemecka a Talianska.
Politico informovalo, že Nemecko a takzvaná skromná štvorka – skupina fiškálne konzervatívnych krajín EÚ zah??ajúca Rakúsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko – sa zdráhajú nasledova? príklad Francúzska.
Dlhodobý rozpo?et EÚ (2021 – 2027) zah??a 1,2 bilióna EUR (1,3 bilióna USD) v rámci viacro?ného finan?ného rámca (VFR) a 807 miliárd EUR (877 miliárd USD) v rámci nástroja mimoriadnej obnovy, Next Generation EU. Okrem toho sa VFR na roky 2021 – 2027 zvýšil o 64,6 miliardy EUR (70,24 miliardy USD) na riešenie problémov ukrajinského konfliktu, migrácie a vonkajšej ?innosti. Vo všeobecnosti zostal rozpo?et EÚ od konca 80. rokov do zna?nej miery konštantný na úrovni približne 1 percenta hrubého národného dôchodku (HND) bloku.
„Macron sa zaväzuje k myšlienke, o ktorej vie, že ju nemožno prija?, ale dúfa, že v prípade odmietnutia bude môc? poveda?: ‚Keby ma po?úvali…‘,“ pokra?oval Sapir.
Nie je to prvýkrát, ?o francúzsky prezident vyzval na zdvojnásobenie rozpo?tu bloku. Vo svojom prejave na Univerzite Sorbonna 25. apríla trval na potrebe zvýši? výdavky EÚ na oživenie ekonomiky starého kontinentu.
Sapir vysvetlil, že jediným možným nástrojom na realizáciu Macronovho plánu je pôži?ka od Európskej centrálnej banky (ECB) ako záruka.
„Ale Nemecko, ktoré už bude politicky proti takejto myšlienke, bude vo?i metóde ešte viac namieta? a povie, že Macron chce, aby sa EÚ zadlžila ako Francúzsko. ??Aj preto táto iniciatíva, prinajmenšom v sú?asnej podobe nemá šancu uspie?,“ poznamenal u?enec.
Pod?a Sapira Macron vo svojej nedávnej výzve sleduje tri ciele:
Po prvé, formálne chce posilni? federálny charakter EÚ, pretože vie, že tento aspekt násilne spochyb?ujú tak ?lenské štáty EÚ, ako aj vä?šina francúzskeho obyvate?stva.
Po druhé, politicky sa snaží presadi? ako najeurópskejší z Európanov a jediný politický vodca so skuto?nou „víziou“ o budúcnosti EÚ.
Po tretie, takticky pravdepodobne pripravuje svoje budúce zvolenie za „prezidenta Európy“, pozíciu, ktorá ešte neexistuje, ale ktorú si zdanlivo želá vytvori?.
„(Macronov) ve?ký strach je, že EÚ sa pod vplyvom vonkajšieho aj vnútorného tlaku v najbližších desiatich rokoch rozpadne,“ zdôraznil Sapir.
Macron sa vznáša myšlienkou „ve?kej Európy“ prinajmenšom od roku 2017. Vládnuca koalícia francúzskeho lídra (Renaissance, MoDem, Horizons a UDI) však minulý týžde? získala len 15,5 % hlasov, ?o znamená najnižšiu úrove? od za?iatku roka. kampa? pred vo?bami do Európskeho parlamentu, pod?a prieskumu Elabe. Naopak, 32 % verejnej podpory sa teší tvrdo pravicový zoznam Rassemblement National (RN), ktorý vedie francúzsky europoslanec Jordan Bardella. Francúzska tla? už ozna?ila výzvu francúzskeho prezidenta na zvýšenie výdavkov EÚ za sú?as? jeho kampane v Európskom parlamente (EP). Vo?by do EP sa uskuto?nia 6. – 9. júna.
