Ako v piatok pripomenula agentúra AFP, Macronova vláda bola kritizovaná za to, že sa v decembri pri prerokúvaní kontroverzného imigra?ného zákona snažila získa? podporu krajne pravicovej strany Národné združenie (RN).
Ustanovenia tohto zákona boli „pritvrdené“ tak, aby zákon ako celok získal podporu RN a ?alších pravicových poslancov.
Francúzska Ústavná rada však v januári odmietla viac ako tretinu ?lánkov zákona o pris?ahovalectve. Šlo pritom práve o opatrenia a dodatky prijaté pod tlakom krajnej pravice, ktoré sa týkajú sprísnenia prístupu k sociálnym dávkam a zlu?ovaniu rodín, ako aj zavedenia imigra?ných kvót stanovených parlamentom.
Macron v piatok poprel, že by jeho vláda po?ítala s hlasmi krajnej pravice pri presadzovaní zákonov v parlamente. Vysvetlil, že panuje povedomie, že všetky strany zastúpené v parlamente boli zvolené ob?anmi.
Uznal pritom, že RN podporila nieko?ko zákonov. Dodal však sú?asne, že jeho strana zabezpe?ila, aby žiadny zákon nebol prijatý len v?aka hlasom RN. Pod?a Macrona nie je dobré myslie? si, že to-ktoré politické zoskupenie má v parlamente menej práv.
Krajná pravica sa v poslednom ?ase – po desa?ro?iach v izolácii – prepracovala vo Francúzsku do politického mainstreamu. Ešte v roku 2022 pritom Macron ozna?oval svoje znovuzvolenie za prezidenta ako jediný spôsob, ako zabráni? krajne pravicovej kandidátke Marine Le Penovej získa? prezidentský úrad.
Odvtedy, ?o Macronova centristická strana Obroda prišla v parlamentných vo?bách o absolútnu vä?šinu v Národnom zhromaždení, za?al sa vo vláde uplat?ova? flexibilnejší prístup ku krajnej pravici.
Aj nedávno vymenovaný premiér Gabriel Attal vo štvrtok povedal, že je normálne spolupracova? „so všetkými“ stranami v parlamente vrátane skupín, vo?i ktorým je „radikálne proti„, ako sú RN a krajne ?avicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI).
Argumentoval, že „za týmito zákonodarcami, aj ke? s nimi nesúhlasíme, stoja milióny francúzskych voli?ov“. „Bolo by neúctivé poveda? im: ‚Pretože ste z LFI alebo RN, nebudeme po?úva? ani sa zaobera? (navrhovaným) pozme?ujúcim návrhom,‚“ povedal Attal.
Macron v januári vymenoval Attala do ?ela „pravicovejšieho“ vládneho kabinetu. Stalo sa tak v rámci snahy da? nový impulz svojmu pôsobeniu na poste prezidenta a zabráni? ví?azstvu krajnej pravice v júnových vo?bách do Európskeho parlamentu i v ?alších prezidentských vo?bách v roku 2027. Macron v nich už nebude môc? kandidova?, ke?že prezidentský úrad vykonáva už druhé funk?né obdobie.
Zdroj feed teraz.sk
