Macron pripustil, že predčasné voľby prinesli nestabilitu

Paríž 1. decembra (TASR) — Francúzsky prezident Emmanuel Macron v novoročnom príhovore zverejnenom v utorok večer pripustil, že jeho rozhodnutie vypísať predčasné parlamentné voľby v júni 2024 prinieslo krajine politickú nestabilitu. Informovali o tom agentúry Reuters a AFP.

„Obozretnosť a pokora ma nútia uznať, že z dnešného pohľadu spôsobilo toto rozhodnutie viac nestability ako pokoja a plne sa s tým stotožňujem,“ povedal Macron.

„Rozpustenie Národného zhromaždenia (dolnej komory parlamentu) prinieslo viac rozporov v zákonodarnom zbore ako riešení pre francúzsky ľud,“ dodal s tým, že za to preberá plnú zodpovednosť.

Macron avizoval, že francúzski voliči budú v novom roku požiadaní, aby rozhodli o určitých otázkach, ktoré sú pre Francúzsko zásadné, nekonkretizoval však, o aké pôjde. Podľa AFP zrejme navrhne jedno alebo viac referend, aby prelomil súčasnú patovú politickú situáciu.

„Nádej, prosperita a mier v nasledujúcom štvrťstoročí závisia od našich dnešných rozhodnutí, a preto vás v roku 2025 požiadam, aby ste rozhodli o určitých zásadných otázkach,“ povedal Macron.

S poukázaním na globálne konflikty a nestabilitu Macron konštatoval, že Európa sa ako celok musí zbaviť naivity najmä v obchode a poľnohospodárstve. Európa musí „povedať nie obchodným dohodám diktovaným inými, ktoré ako jediní stále dodržiavame“ a „povedať nie všetkému, čo nás robí závislými od iných bez reciprocity“. Podľa AFP tým narážal na podpísanie obchodnej dohody medzi EÚ a blokom latinskoamerických štátov Mercosur, proti ktorej sa Paríž dlho staval.

Francúzov Macron vyzval, aby sa tešili z vrcholov uplynulého roka, ako boli letné olympijské hry v Paríži a znovuotvorenie katedrály Notre-Dame po ničivom požiari z roku 2019.

Macron nečakane rozpustil Národné zhromaždenie po víťazstve krajne pravicového Národného združenia vo voľbách do Európskeho parlamentu. Novými voľbami chcel „vyjasniť“ politickú situáciu. Stratil však po nich väčšinu a trvalo mu dva mesiace, kým vymenoval menšinovú vládu vedenú Michelom Barnierom, ktorej však v decembri poslanci vyslovili počas rozpravy o rozpočte nedôveru, čo sa vo Francúzsku stalo prvýkrát od roku 1962.

Rovnako neistý je aj osud Barnierovho nástupcu Francoisa Bayroua, ktorého podporuje len menšinová koalícia centristov a konzervatívcov.