Vyzdvihol mierový plán pripravený s Ukrajinou a nieko?kými ?alšími európskymi partnermi. „Chcem veri?, že Spojené štáty budú stá? pri nás, ale musíme by? pripravení, ak to tak nebude,“ povedal Macron.
„Mier nemôže by? kapituláciou Ukrajiny. Nemôže by? jej kolapsom a nedá sa ani zamie?a? za prímerie, ktoré by bolo príliš krehké,“ uviedol Macron po tom, ako Washington pozastavil dodávky vojenského materiálu a spravodajských informácií do Kyjeva a ako došlo ku kontaktom medzi USA a Ruskom bez ú?asti Ukrajiny a Európy.
Pripomenul, že Rusko za?alo inváziu na Ukrajinu už v roku 2014 a potom nedodržalo dohodu o prímerí podpísanú v Minsku. Ozna?il to za precedens, ktorý je dôkazom, že „dnes už nemôžeme veri? Rusku na slovo„.
„Ukrajina má právo na mier a bezpe?nos? pre seba a je to v našom záujme a v záujme bezpe?nosti európskeho kontinentu,“ vyhlásil Macron a dodal, že Francúzsko preto v záujme dosiahnutia mieru spolupracuje s Britániou, Nemeckom a ?alšími európskymi krajinami.
Macron vyslovil predpoklad, že mier na Ukrajine si možno bude vyžadova? nasadenie európskych jednotiek. Objasnil, že nepôjdu bojova? na frontovú líniu, ale „budú tam po podpísaní mieru, aby zabezpe?ili jeho dodržiavanie„.
Francúzsky prezident zdôraznil, že mier v Európe už nie je garantovaný, lebo Rusko zmenilo ukrajinský konflikt na globálny a „táto jeho agresivita nepozná hranice„.
Upozornil, že Rusko pokra?uje v posil?ovaní svojej armády – do roku 2030 chce ma? o 300.000 vojakov viac a vo výzbroji ?alších 3000 tankov a 300 bojových lietadiel. Pod?a Macrona je vzh?adom na to ?ažko uveri?, že sa sú?asné Rusko zastaví na Ukrajine. „Rusko sa stalo… hrozbou pre Francúzsko a Európu,“ povedal Macron.
Uviedol, že Francúzsko je na?alej oddané NATO a partnerstvu so Spojenými štátmi. „Musíme však urobi? viac,“ zdôraznil s tým, že je potrebné „posilni? našu nezávislos? v oblasti obrany a bezpe?nosti„.
Vzh?adom na vývoj hrozieb Macron pris?úbil dodato?né investície do obrany a zárove? ubezpe?il, že sa tak stane bez zvyšovania daní.
V tejto súvislosti Macron informoval, že chce otvori? diskusiu o ochrane spojencov z európskeho kontinentu francúzskymi jadrovými zbra?ami, ktoré od roku 1964 „vždy zohrávali rolu pri zachovávaní mieru a bezpe?nosti v Európe„.
Spresnil, že s týmto návrhom prichádza v reakcii na výzvu budúceho nemeckého kancelára Friedricha Merza, a zdôvodnil ho zvýšením bezpe?nostných rizík v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Zdôraznil, že akéko?vek rozhodnutie o použití jadrových zbraní zostane na francúzskej hlave štátu.
Vo svojom prejave sa Macron venoval medzinárodnej situácii a jej dôsledkom pre Francúzsko i pre Európu, pri?om hovoril o „prebiehajúcich historických udalostiach, ktoré narúšajú svetový poriadok„. Vyjadril presved?enie, že Európa má ekonomickú silu, moc a talent, aby sa vyrovnala s výzvami týchto ?ias.
Macron vyjadril nádej, že sa mu amerického prezidenta Donalda Trumpa podarí odradi? od vedenia obchodnej vojny proti ?íne, Kanade a Mexiku. Uviedol však, že Francúzsko by sa malo pripravi? na to, že Spojené štáty rozhodnú o clách na európsky tovar.
Zdroj feed teraz.sk
