Povstalci pritom minulý štvrtok uvítali možnosť rokovať s konžskou vládou o ukončení konfliktu. Predstavitelia KDR sa napriek neúčastí M23 zúčastnia na rokovaniach.
Hnutie 23. marca, ktoré obsadilo rozsiahle územia na východe KDR bohaté na nerastné suroviny, v pondelok obvinilo „isté medzinárodné inštitúcie zo zámerného sabotovania mierových úsilí„. Podľa AFP tým povstalci narážali na sankcie uvalené Európskou úniou na niektorých členov hnutia.
EÚ v pondelok uvalila sankcie na troch rwandských vojenských veliteľov a tiež na šéfa ťažobnej spoločnosti za ich podporu ozbrojených bojovníkov na východe KDR. Sankcie eurobloku sa vzťahujú aj na vysokopostavených členov hnutia M23 vrátane jeho vodcu Bertranda Bisimwu.
V súvislosti s konfliktom Belgicko a Rwanda v pondelok prerušili diplomatické vzťahy a vyhostili svoji veľvyslancov.
Mierové rokovania sa podľa plánu majú začať v utorok v Luande. Tamojší prezident Joao Lourenco bol poverený Africkou úniou ako sprostredkovateľ.
Mnohé výzvy medzinárodného spoločenstva na prímerie neuspeli, pripomína AFP. M23 od januára obsadila kľúčové mestá Gomu a Bukavu. Podľa údajov KDR zabili povstalci viac ako 7000 ľudí.
Organizácia Spojených národov vo svojej správe uviedla, že Rwanda kontroluje M23 a podporuje ho približne 4000 vojakmi s cieľom ťažiť cenné nerastné suroviny v regióne.
Rwanda odmieta tvrdenia o vojenskej podpore M23 a tvrdí, že je vystavená hrozbe zo strany hutuského povstaleckého hnutia Demokratické sily za oslobodenie Rwandy (FDLR) na východe KDR, ktoré sa v roku 1994 podieľalo na genocíde Tutsiov.
Prezident KDR Felix Tshisekedi a jeho rwandský náprotivok Paul Kagame sa mali stretnúť v angolskej metropole ešte v decembri, avšak nezhodli sa na dohodnúť na podmienkach a summit bol preto na poslednú chvíľu zrušený.
Posledné rokovania predstaviteľov KDR a M23 sa uskutočnili v roku 2013.
Zdroj feed teraz.sk
