V utorok 11. februára uplynie 50 rokov odvtedy, kedy ju zvolili za líderku Konzervatívnej strany. Prvýkrát sa na ?elo strany postavila žena – budúca premiérka.
Margaret Hilda Thatcherová, rodená Robertsová, sa narodila 13. októbra 1925 v malom anglickom meste Grantham v rodine úspešného obchodníka. Strednú školu ukon?ila v rodnom meste odkia? zamierila v roku 1943 do Oxfordu na univerzitu, na ktorej ukon?ila v roku 1947 štúdium chémie. V roku 1951 sa vydala za obchodníka Denisa Thatchera, o dva roky neskôr sa im narodili dvoji?ky – Mark a Carol.
V roku 1959 získala za Konzervatívnu stranu kreslo v Dolnej snemovni britského parlamentu. Štyri roky pred príchodom na Downing Street 10 (sídlo premiéra) ju 11. februára 1975 zvolili za predsední?ku Konzervatívnej strany. Margaret Thatcherová sa stala vôbec prvou ženou, ktorá viedla politickú stranu a pôsobila ako líderka opozície v Dolnej snemovni.
Na ?elo vlády sa postavila prvýkrát po vyhratých vo?bách 4. mája 1979. Vo?by vyhrala celkove trikrát a v úrade bola nepretržite do 28. novembra 1990. Po?as svojho funk?ného obdobia pretvorila takmer každý aspekt britskej politiky – oživila ekonomiku, tvrdo presadzovala ekonomický liberalizmus a obmedzovanie migrácie, rovnako aj vplyv odborov, zreformovala zastarané inštitúcie a obnovila postavenie krajiny na medzinárodnej scéne.
V období, ke? zasadla do premiérskeho kresla, Spojené krá?ovstvo zmietala hlboká ekonomická kríza, štrajky a dvojciferná inflácia. Jej vláda neustúpila štrajkujúcim a prijala opatrenia na u?ah?enie podnikania firiem. Zoškrtala výdavky štátneho rozpo?tu, privatizovala štátny majetok a prepúš?ala.
Dôkazom jej úzkostlivého šetrenia verejných financií je odtajnený archívny dokument, v ktorom sú náklady na renováciu jej londýnskej rezidencie na Downing Street 10 vy?íslené na 1836 libier. Premiérka sa vtedy rozhodla sama si zaplati? aj žehliacu dosku a z pe?azí da?ových poplatníkov ušetrila 19 libier. A ke? videla ú?et na 209 libier za nové taniere, vyhlásila, že „by mohla používa? svoj vlastný riad„.
V druhej polovici sedemdesiatych rokov sa prvýkrát verejne vyjadrila k zahrani?nej politike. „Jej osobným vstupom do brán studenej vojny bol prejav z 19. januára 1976, v ktorom ostro, ba až zni?ujúco zaúto?ila na Sovietsky zväz. Odpove? na jej prejav vyšla v novinách Krasnaja zvezda, kde ju nazvali ´železná lady´,“ napísal Slavomír Michálek v knihe Rivali a partneri studenej éry. Prezývka sa jej vraj celkom pá?ila a ?asom z?udovela.
Ví?azná vojna o Falklandské ostrovy, ktoré v roku 1982 obsadila Argentína, výrazne prispela k opätovnému volebnému ví?azstvu Thatcherovej v roku 1983 a ekonomický rozmach jej umožnil v roku 1987 suverénne vyhra? aj v poradí tretie vo?by. V nasledujúcich troch rokoch sa však dostala do problémov. Radikálne reformy najmä v zdravotníctve a v školstve narážali na tvrdý odpor, navyše sa proti nej sformovala vo vedení strany opozícia.
Rezignáciu na post líderky Konzervatívnej strany a premiérky oznámila Margaret Thatecherová 22. novembra 1990. O šes? dní neskôr sa stal predsedom Konzervatívnej strany John Major, ktorý zaujal aj post britského premiéra. Po lordovi z Liverpoolu Robertovi Banksovi Jenkinsonovi (vo funkcii v rokoch 1812 – 1827) a lordovi Northovi (vo funkcii v rokoch 1770 – 1782) bola tretím najdlhšie úradujúcim šéfom britskej exekutívy v dejinách Spojeného krá?ovstva.
Margaret Thatcherová komunistické ?eskoslovensko nikdy nenavštívila. Stalo sa tak až 16. – 18. septembra 1990, kedy zavítala do Prahy aj Bratislavy. Dva mesiace potom podala demisiu.
Z Dolnej snemovne odišla v roku 1992. V tom istom roku bola povýšená do do doživotného š?achtického stavu, získala titul barónka Thatcherová z Kestevenu a ?lenstvo v Snemovni lordov.
Po sérii zdravotných problémov v 90. rokoch minulého storo?ia sa utiahla do ústrania. Zomrela 8. apríla 2013 po mozgovej príhode v Londýne vo veku 87 rokov.
Zdroj:
https://www.gov.uk/government/history/past-prime-ministers/margaret-thatcher
https://www.margaretthatcher.org/essential/biography
Slavomír Michálek: Rivali a partneri studenej éry (2017)
Zdroj feed teraz.sk
