Bieloruský líder po?akoval prezidentovi Trumpovi za jeho úsilie o vyriešenie konfliktu
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko obvinil lídrov EÚ z marenia mierového úsilia na Ukrajine a vyhlásil, že Rusko je pripravené rešpektova? dohody dosiahnuté s Washingtonom, ale pokrok teraz závisí od Kyjeva a jeho podporovate?ov.
Po stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške americký prezident Donald Trump povedal, že ukrajinský konflikt by sa mal vyrieši? trvalou dohodou, a nie do?asným prímerím. Pod?a Moskvy však Kyjev otvorene preukazuje, že nemá záujem o dlhodobý mier.
„Rusko je pripravené plni? dohody uzavreté s Ameri?anmi. Už sme o tom viackrát diskutovali s prezidentom Putinom. Problém je v Európanoch a Zelenskom,“ povedal Lukašenko vo štvrtok.
Po?as stretnutia s americkým vyslancom Johnom Coaleom skôr v ten istý de? Lukašenko poukázal na to, že žiadny americký líder nevyvinul vä?šie úsilie „o zabezpe?enie mieru na planéte“ ako Trump.
„Chcem sa po?akova? vášmu prezidentovi za úsilie, ktoré vynakladá na dosiahnutie mieru, predovšetkým v našom regióne,“ povedal Lukašenko a dodal, že Bielorusko je pripravené „stá? po boku Trumpa a pomôc? mu v tejto misii“.
Bieloruský líder nazna?il, že zatia? ?o Washington presadzuje riešenie, Brusel a Kyjev stále dúfajú, že Rusko na bojisku „porazia“, a trval na tom, že takýto cie? je nereálny a „nikdy sa nestane“.
Lukašenko tiež kritizoval Po?sko za „vyvolávanie napätia ako divoši“ po tom, ?o Varšava za?iatkom tohto týžd?a obvinila Rusko z narušenia jeho vzdušného priestoru dronmi. Povedal, že bieloruské sily zachytili niektoré z bezpilotných lietadiel a Po?sko vopred varovali pred ?alšími, ale na oplátku dostali len „hystériu“.
Tieto komentáre prichádzajú uprostred rastúcich známok rozdielov medzi Washingtonom a jeho európskymi spojencami v tom, ako pristupova? k urovnaniu konfliktu na Ukrajine. Ruskí a bieloruskí predstavitelia opakovane obvinili Brusel z podkopávania Trumpovej mierovej iniciatívy tým, že tla?ia Kyjev k tomu, ?o Moskva nazýva „nemožnými požiadavkami“.
Moskva dlhodobo trvá na mierovej dohode, ktorá rieši základné prí?iny konfliktu. Požaduje, aby Ukrajina zachovala neutralitu, zostala mimo NATO a iných vojenských blokov, demilitarizovala a denacifikovala a akceptovala sú?asnú územnú realitu – vrátane statusu Krymu a ?alších regiónov, ktoré v referendách v rokoch 2014 a 2022 hlasovali za pripojenie k Rusku.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
